Pravdivý príbeh veštkyne

Narodila sa vo veľmi ťažkých pomeroch. Už v útlom veku na vlastnej koži zistila, čo je to násilie a alkoholizmus, ako tínedžerka sa stala matkou, o niečo neskôr ťažkou narkomankou, ktorá si dokonca občas privyrábala sexom. Niekoľkokrát sa ocitla doslova na pokraji života a smrti. Je skutočne zázrak, že to pri svojej citlivosti všetko v zdraví prežila. Dnes má šťastnú rodinu, prácu, ktorá ju napĺňa, a okolo seba množstvo vďačných ľudí, ktorým pomohla. O vzniku tejto pozoruhodnej knihy sa zhovárame s vešticou Ginou Kaiserovou. Jej životný príbeh veštkyne Giny pretavila do literárnej podoby novinárka Kataría Lešková.

Kniha je naozaj veľmi intímnou a otvorenou výpoveďou o vašom doterajšom živote. Neváhali ste, či odkryť svoje súkromie verejnosti?
- Keď ma prvýkrát oslovili, sama seba som sa pýtala, či už prišiel na takýto krok správny čas. Nikdy som si nemyslela, že budem spomínať na to, čo som prežila, ešte pred štyridsiatkou. Doteraz som len hovorila o niektorých krízových momentoch, napríklad o mojich pokusoch o samovraždu a o drogovej závislosti v televízii a v rádiách. Kniha je však niečo iné – ľudia si v nej nájdu všetko na jednom mieste. To, či má alebo nemá byť stopercentne úprimná, som vôbec neriešila. Podľa mňa nemá zmysel písať autobiografiu, ak sa človek nedokáže otvoriť ľuďom. Občas to nie je vôbec jednoduché, najmä keď hovoríte o zvlášť chúlostivých situáciách, na ktoré by ste najradšej zabudli. V takých chvíľach liezli zo mňa informácie ako z chlpatej deky.

Sú vo vašom živote okamihy, ktoré by ste najradšej vymazali?
- Keby som sa mohla vrátiť v čase, určite by som sa nechcela ničomu vyhnúť, a už vôbec nie niečo vymazávať. Som vďačná za každú životnú facku alebo kopanec, lebo nebyť toho všetkého, tak dnes nie som tým, kým som. A aj keď mi je niektorých vecí úprimne ľúto, napríklad ma veľmi mrzí, že som sa v čase, keď som brala drogy, nevenovala dostatočne synovi, vlasy si preto nevytrhám. V živote má všetko svoj význam.

Veríte na osud?
- Keby som neverila, nikdy by som nemohla robiť svoje povolanie. Takže áno – verím, že v živote človeka sú osudové momenty, ktorým sa nedá vyhnúť. No záleží len na každom z nás, ako tieto životné skúšky zvládneme, či ich dokážeme využiť pozitívne alebo negatívne. Skôr, než príde zubatá, máme vždy minimálne dve možnosti na výber.
Než išla kniha do tlače, prečítala si ju Adela Banášová. Dokonca pripojila niekoľko pekných viet o vás na záložku knihy…
- Adelu si hlboko vážim nielen ako profesionálku, ale najmä ako človeka, ktorý sa na nič nehrá. Keď som jej dala prečítať moju knihu a ona mi povedala, že ju doslova s chuťou zhltla, vedela som, že to myslí úprimne. Tých pár riadkov, ktoré sú na záložke knihy, napísala zo srdca, preto majú pre mňa veľkú hodnotu.
Myslíte si, že knihou, ktorá približuje vaše životné peripetie, môžete pomôcť ľuďom, ku ktorým osud nebol príliš naklonený?
- Klientom, ktorí za mnou chodia, lebo práve riešia nejaké ťažké problémy, vždy vravím – keď som to zvládla ja, zvládnete to aj vy. To isté by som rada odkázala aj čitateľom mojej knihy.

Ako sa k tomu, že v knihe zverejňujete intímne momenty z vášho rodinného života, postavili vaši príbuzní?
- Keď dočítal rukopis môj švagor, utieral si z čela kropaje potu. Napriek tomu, že už nejaký čas patrí do rodiny, doteraz netušil, čo všetko mám za sebou. Vraj keby ma nepoznal, tak by si myslel, že hrdinka skončí napokon na márach. Moji súrodenci, deti, manžel a matka pre mňa boli po celý čas, keď kniha vznikala, poradcami. Pomohli mi pospomínať si na niektoré momenty, ktoré som už dávno zahrabala niekde na dne pamäti.