RABČA. Dnes je takáto oblievačka už len raritou a niečím nevídaným. Mládenci, ktorí sa už odhodlali prikloniť ku pradávnym zvykom, si museli i čosi vytrpieť. Voz nemal žiadne pohodlné sedenie, na aké sú navyknutí z áut, ani jeho kolesá neboli gumené, iba drevené s okutím.
Mládenci mali boľavé zadky
Hoc cesta v Rabči je cestou prvej triedy, akoby len tento názov niesla, pretože je plná dier a zadky mládencov boli obité viac, ako keby ich bol po nich ktosi bil a šibal. Silnejší ako bolesť bol však spev mládencov v sprievode harmoniky a ozembuchu, ktorý sa niesol dedinou počas presunu partie kúpačov z miesta na miesto. Na rozdiel od iných skupín táto bola vítaná v každom dome – po kúpaní chodili bez akéhokoľvek dobíjania sa do domov a bez násilného vynášania dievčat z izieb. Dievky stáli už pri bráne svojho domu a čakali na krojovaných mládencov. Zvedavosťou priam sršali. Čoho sa však pri kúpačke nemohli zbaviť, to bolo výskanie a krik akoby ich z kože drali. No čo je jeden „kýbeľ“ vody v porovnaní s tým, že celý rok budú zdravé? A tých pár symbolických úderov korbáčom po zadku sa iste nevyrovnalo ceste vozom po dierach.
Voz bol novinkou
V minulosti naši predkovia považovali veľkonočné obdobie za čas pôsobenia nadpriro-dzených síl. Dnes si už môžeme len pripomínať ich obyčaje a zvyky, na ktoré sa zabúda, vytrácajú sa z našich tradícií.
Obnoviť tradičnú oblievačku na Veľkonočný pondelok sa Rabčania snažia už štvrtý rok, ale len tohto roku oživili aj dopravný prostriedok – konský záprah. Mnohým iste priniesli radosť, veď kde sa pohli, stretali sa s úsmevmi – a tie by počas Veľkonočných sviatkov nemali na žiadnej tvári chýbať.
Krížová cesta
Rabčanská mládež pred Veľkou nocou už niekoľko rokov pripravuje aj Krížovú cestu s niekoľkými živými zastaveniami. Už druhý
rok ju robia v kostole.
“Začalo to sprievodom dievčat. Zahalené bielymi odevmi s kapucňami niesli horiace sviečky. Tie pokladali na pripravený kríž, tak, aby bol celý osvietený sviečkami. Pri siedmom zastavení pribudol na kríži ručník,“ opisuje krížovú cestu Jozef Oselský. „Na desiate zastavenie pristúpili ku krížu dvaja vojaci s kopijami, priniesli zakrvavený odev a roztrhali ho pred krížom. Pri dvanástom zastavení pristúpil ku krížu vojak, aby pribil tri klince... Zvuk sa ozýval po celom kostole, až naskakovali zimomriavky. Ľuďom sa to veľmi páčilo a my by sme radi takto oživili aj celú Krížovú cestu, no chýba nám na to to najpodstatnejšie – ľudia.“
Autor: OS
