MEDZIBRODIE. K včelárstvu ju priviedol jej ujo. „Synovia a chlapi z rodiny sa včelárenia nechytali, tak sme mu chodili pomáhať s mamou. Neskôr sme si vlastné včelie úle postavili s manželom v záhrade. Keď ujo ako osemdesiatročný umieral, poprosil ma, aby som nenechala jeho včely napospas, aby som sa o ne postarala. Tak mi pribudlo ďalších jedenásť rodín,“ rozpráva žena, ktorá sa vo voľnom čase stará o včelstvo.
So včelami sa rozpráva
Vlaňajší rok bol podľa jej slov pre včely veľmi zlý. „Napadli ich nejakí škodcovia, drobné chrobáčiky, ktorých sa nemohli zbaviť. Z jedenástich rodín mi zostalo päť.“
Anne pomáha s prácou okolo včiel manžel. V zime si starostlivosť nevyžadujú, povinnosti prichádzajú s jarou, kedy sa hmyz prebúdza. A končia až na jeseň.
Chov včiel Annu baví. Je to jej koníček, pri ktorom si po príchode z práce oddýchne a načerpá pri ňom dostatok síl a pozitívnych myšlienok. So svojimi včielkami sa často rozpráva. „Veruže sa im aj požalujem, keď mi je ťažko na duši,“ hovorí 54-ročná včelárka.
Žihadlo pomáha
Včiel a ich pichľavých žihadiel sa vraj nikdy nebála. Rokmi získala voči uštipnutiam aj lepšiu odolnosť. Spočiatku jej miesto uštipnutia sčervenelo a mierne opuchlo, no dnes niekedy ani nezaregistruje, že ju včela poštípala. „Najviac to bolí na uchu a na hrudníku. Aspoň mňa. Teraz som práve rozmýšľala, že sa dám asi poštípať na nohu. Už dlhšie ma pobolieva a bolesť neustupuje.“ Po uštipnutí pani Anna postupuje podľa rád svojej mamy, s ktorou kedysi začínala včeláriť. Miesto bodnutia si potrie tromi zelinami, je jedno, akými. „Ale každá musí byť iná,“ upozorňuje Medzibrodčanka.
Pre med to nerobí
Z včelích produktov spracúva pre vlastnú potrebu len med. Viac ako získavanie plodov práce včelích robotníc však Annu napĺňa samotná práca s včelami. Tieto jej chovankyne sú zároveň jej dôverníčkami. Mrzí ju, že k tejto krásnej a užitočnej záľube si nenašlo cestu ani jedno z jej detí.
Autor: SM