ORAVSKÁ PRIEHRADA. Uplynulý utorok Slovenský rybársky zväz – Rada Žilina ukončil zarybňovanie najväčšieho slovenského jazera. So zarybňovaním priehrady kaprovitými rybami začali pracovníci zväzu už na jeseň minulého roku. Ryby, ktoré nestihli napustiť vlani, doplnili minulý týždeň.
Radšej pomaly, ale bezpečne
Tony vykŕmených dvojročných, cca 30-centimetrových kaprov sa na Oravu viezli od utorka rána z rybníkov moravského Veľkého Meziříčí. V špeciálne upravených kadiach s vodou, do ktorých bol vháňaný kyslík, aby ryby dlhú cestu prežili, putovalo na Slovensko 9,5 tony rýb, 1,5 tony však skončilo v stredisku Klúčovec. „Kým dorazili na Oravu, prešli ryby poriadny kus cesty,“ hovorí Ondrej Gavenda, člen rybárskej stráže na Oravskej priehrade. „Kamión mohol ísť len po vytýčených cestách a menšou rýchlosťou ako osobné auto. Plne naložená sústava môže mať až 24 ton, a s takouto váhou naozaj nemôže ísť po hocijakej ceste.“ Každá zákruta či zrýchlenie mohli spôsobiť vážne problémy. Našťastie, kamión úspešne dorazil do cieľa a kapry sa z malých kadí v noci konečne dostali do priehrady, kde si môžu užívať voľnosť, akú doteraz nepoznali.
Aj šťuky, karasy a zubáče
Väčšinu druhov rýb napustili do Oravskej priehrady ešte na jeseň minulého roka. Do oravských vôd vtedy pribudlo 90 000 zubáčov, 400 kg jednoročných šťúk, viac ako tri tony karasa a 200 kg generačného pstruha potočného. Zväz už vlani vypustil do priehrady 8,5 tony dvojročných a viac než 7 ton trojročných kaprov. Zarybňovanie kaprovitými rybami prebieha podľa O. Gavendu prevažne na jeseň. Občas, tak ako i tento rok, sa však môžu vyskytnúť výnimky. „Nie vždy je jesenné napúšťanie možné, či už z kapacitných možností prepravy, dostatku ľudí, ktorí to zabezpečujú, nemenej dôležitú úlohu zohráva i počasie,“ hovorí člen rybárskej stráže na oravskom vodnom diele. „Ak zarybnenie nestihneme na jeseň, dobiehame ho na jar. Viac-menej je to však výnimka a stíhame jesenné zarybnenie, ktoré je lepšie a bezpečnejšie.“
Do zarybnenia idú veľké peniaze
Zloženie a množstvo rýb, ktoré zväz každoročne púšťa do Oravskej priehrady, závisí od viacerých faktorov. Dôležité sú štatistiky úlovkov, druh a kvalita vody, jej využitie, úživnosť či druhové zloženie rýb. Podmienky však určuje aj zákon. „Zákonom máme danú minimálnu zarybňovaciu povinnosť, ktorú stanovuje ichtyológ a schvaľuje ju ministerstvo. Schválená musí byť tak, aby bola zachovaná pô-vodná druhová pestrosť. Túto povinnosť musíme každoročne dodržať,“ konštatuje O. Gavenda.
Pri zarybňovaní sa postupuje aj podľa vypracovanej metodiky a štatistiky úlovkov. V zimných mesiacoch sa každoročne pripravuje plán zarybnenia na ďalší rok.
Zarybňovanie nie je lacná záležitosť. Každý rok naň slovenský rybársky zväz len na vodnom diele Orava vynaloží desaťtisíce eur. Vlani do nákupu rôznych druhov rýb investovali viac ako 94 tisíc € (2,8 milióna Sk).