MARTIN. Žofiu Bosniakovú, po tom ako ju 1. apríla v Tepličke nad Váhom podpálil duševne chorý muž, zveril do rúk špecialistovi žilinský biskupský úrad. František Novomeský s asistentom Františkom Štullerom z Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz JLF UK v Martine vyčlenili ostatky jej kostry od popola šiat a rakvy.
Jej kosti sa rozpadávajú
Nad takmer 400-ročnou dámou strávili niekoľko hodín, prácu však ešte neskončili. Kosti už majú vyčlenené, teraz ich musia vystavať do pôvodnej stavby kostry a vložiť ju do rakvy. „Budeme s nimi musieť narábať s maximálnou opatrnosťou, aby sme ich zachovali aspoň v takomto stave a nenarušili ich ešte viac. Kosti sú príliš krehké, rozpadnuté na niekoľko čiastočiek. Jednak boli pri požiari vystavené vysokej teplote, a jednak sú už príliš staré,“ vysvetlil F. Novomeský, ktorý každý krok konzultoval s biskupským úradom.
Zatiaľ ich najstarší prípad
Z ostatkov Žofie Bosniakovej po spálení ostalo iba pár kilogramov krehkých kostí. Mnohé z nich chýbajú, mnohé sú nekompletné. F. Novomeský si však myslí, že s asistentom odviedli špičkovú prácu. „Zložíme ju tak, aby sme sa čo najviac priblížili k originálu a mohli ju pochovať,“ tvrdí.
Telo grófky Žofie Bosniakovej je zatiaľ najstarším, aké F. Novomeský s F. Šullerom skúmali. Doposiaľ vyskladali telá blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej a nemeckého vojaka z 2. svetovej vojny, ktorých bolo možno identifikovať. „Poskladať kostru Žofie Bosniakovej je tak ako celá forenzná antropológia síce piplavá robota, ale aj vzrušujúci súboj,“ tvrdí profesor.
Svätica Žofia
Žofia Bosniaková (1609 - 1644) bola dcérou kapitána hradov v Šuranoch, Nových Zámkoch a Fiľakove. Jej krása i múdrosť vraj boli chýrne, no nápadníkov odmietala. Sotva 17-ročná sa vydala za staršieho muža, po jeho smrti sa vydala za Františka Vešeléniho, ktorý pred Turkami ochránil Šuriansky zámok. Spoločne žili na Strečianskom hrade, kde mu porodila dvoch synov. Žofiu Bosniakovú v okolí nazývali sväticou, pomáhala chudobným, zriadila im nemocnicu a upäla sa k viere, zrejme pre neveru manžela. Vešeléni sa zaľúbil do Márie Séčiovej, známej ako Muránska Venuša, s ktorou sa po Žofiinej smrti oženil.
Známe je Vešeléniho sprisahanie voči cisárovi, ktoré s paňou Muránskeho hradu snoval v hostinci v Turčianskych Tepliciach. Na jeho mieste teraz stoja kúpele.
Vystavovali ju takmer
200 rokov
Po štyridsiatich rokoch objavili Žofiino telo v strečianskej krypte celkom neporušené. Pramene sa rozchádzajú v tom, kto jej rakvu našiel. Podľa jedného to boli Tökölyho vojaci, ktorí nebohej odťali prst s prsteňom a jej rakvu hodili do vápna. Keď ju odtiaľ vytiahli, vraj stmavla. Jej telo skúmali v roku 1843 a bolo vraj pružné, akoby zomrela len nedávno. Lekár, ktorý ju prezeral, sa nazdával, že krypta s vápenatou pôdou vplyv na zachovanie tela nemohla mať. V krypte boli pochované aj ďalšie telá z mladšieho obdobia, všetky mŕtvoly však spráchniveli. Neskôr jej v Tepličke nad Váhom dali postaviť kaplnku, kde zachované telo Žofie Bosniakovej mohla verejnosť obdivovať od roku 1729 až do osudného 1. apríla tohto roku.