TVRDOŠÍN. Galéria so stálou expozíciou venovanou dielu maliarky Márie Medveckej bola sprí-stupnená v roku 1979, verejnosti slúži už rovných tridsať rokov. Galéria je umiestnená v klasicistic-kej kúrii z 1. polovice 19. storočia a je vysunutým pracoviskom Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Expozícia, ktorá obsahuje takmer 300 malieb a kresieb, poskytuje ucelený obraz o vývojových etapách a žánrových okruhoch celoživotnej tvorby maliarky Oravy.
Učiteľka a umelkyňa
Mária Medvecká sa narodila 11. októbra 1914 v Medvedzí, dnes miestnej časti Tvrdošína. Onedlho, 23. apríla, si pripomenieme 22. výročie jej smrti. Zomrela v Bratislave.
Mladučká Mária Medvecká po maturite na gymnáziu v Košiciach absolvovala v roku 1934 Pedagogickú akadémiu v Bratislave a neskôr pôsobila na Orave ako učiteľka. V rokoch 1942 – 1945 študovala na Vysokej škole technickej v Bratislave na oddelení kreslenia a maľovania (prof. G. Mallý, M. Schurmann, J. Mudroch). V štúdiách pokračovala vo Viedni (1945 — 1946) a v Prahe (1946 – 1947). Po ich ukončení sa vrátila na rodnú Oravu a venovala sa umeleckej tvorbe. Drsný, ale čarokrásny oravský kraj poskytoval Márii Medveckej po celý život nepreberné množstvo námetov pre jej maľby a kresby.
Hovorila farbami
Krajina, ľudová architektúra a obyvatelia Oravy – to boli témy, ktoré sa natrvalo vryli do srdca Márie Medveckej. Výtvarnou rečou ich odkrývala pred zvyškom Slovenska na svojich výstavách. Z obyčajných dedinských ľudí, odpradávna spätých so zemou, vytvorila ikonografický archetyp. Vo svojej tvorbe uplatnila umelecký výraz, založený na realistic-kých princípoch poznačených modernizmom. Tematicky sa orientovala predovšetkým na krajinomaľbu, portrét a vidiecky žáner. I keď tvorba maliarky Oravy bola radená k angažovanému umeniu, riadiacemu sa princípmi štátom diktovaného socialistic-kého realizmu, veľká časť jej diela nebola orientovaná týmto sme-rom. Popri sociálnych, povstalec-kých a budovateľských témach, prevládajúcich v jej tvorbe 50. rokov 20. storočia, majú mnohé jej obrazy povahu intímnej, vnútorne precítenej výtvarnej výpovede. Hlavne kresby zaujmú čistotou výrazu, kde vo výtvarnej skratke vystihla dominantné prvky obrazovej predlohy. Sociálny akcent je však prítomný v množstve jej diel s pracovnými námetmi i v portrétoch. Osobitou výrazovou zložkou maliarskeho prejavu Márie Medveckej bola farebná škála, v ktorej prevládali okre a zemité tóny. Tie najlepšie charakterizovali podstatu oravského regiónu.
Jej výstavy patrili k prvým na Orave
Popri umeleckej tvorbe sa Mária Medvecká zapájala aj do organizovania kultúrneho života v regióne. Jej výstavy (1946 – Dolný Kubín, 1949 – Ústie nad Oravou, 1957 – Námestovo, 1958 – Dolný Kubín, Istebné, Nižná nad Oravou, Trstená) patrili k prvým svojho druhu na Orave a mali významný kultúrno-výchovný rozmer. Mária Medvecká sa spolu s manželom Ctiborom Belanom zaslúžili aj o založenie Oravskej galérie (1965). Ctibor Belan bol v galérii v rokoch 1977 - 1984 riaditeľom a významnou mierou prispel k položeniu základov kvalitného zbierkového fondu a ďalšiemu odbornému smerovaniu inštitúcie.
Zavŕši tri desaťročia
Stála expozícia v Galérii Márie Medveckej, ktorá je otvorená sezónne od apríla do konca septembra, v rozsiahlom výbere zo zbierok Oravskej galérie pripomína dielo „Maliarky Oravy“ už tretie desaťročie. Zároveň plní aj funkciu jediného profesionálneho pracoviska v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, zameraného na výtvarné umenie nielen v Tvrdošíne, ale aj v celom okrese.
Galéria spestrila ponuku
V roku 2000 bola v podkroví galérie vytvorená výstavná sieň Ateliér, kde sa striedajú sezónne výstavy a prezentácie výtvarného umenia najmä zo zbierok Oravskej galérie. Od 14. apríla do 27. júla tohto roku bude v Ateliéri otvorená výstava žilinského maliara Fera Kráľa, ktorú OG pripravila na počesť priateľstva, ktoré Fera Kráľa spájalo s Máriou Medveckou a Ctiborom Belanom. Z ich spoločných ciest po oravských kopcoch a dedinách sa zachovalo množstvo kresieb rudkou, tušom a ceruzou. Výstava s príznačným názvom Opustená paleta je zároveň symbolickou poslednou rozlúčkou s maliarom, ktorý svoj život venoval neúnavnému napĺňaniu vlastného umeleckého programu a organizovaniu kultúrneho života v žilinskom regióne.
Autor: DAGMAR ADAMUSOVÁ