Michal Babnič je strážcom Národného parku Malá Fatra. Spravuje rajón veľký 40 tisíc hektárov, ktorý po dĺžke zahŕňa územie od Párnice po Varín a po šírke oblasť medzi Vrútkami a Terchovou. Myslí si, že ľudia vedia o práci strážcov národných parkov veľmi málo, často dokonca netušia, že niekto ako strážca národného parku vôbec existuje.
Čo robí strážca
Michal vyštudoval na lesníckom učilišti v Tvrdošíne. Začínal ako strážca v CHKO Horná Orava, no už šiesty rok stráži malofatriansky národný park. Čo obnáša práca strážcu? „Je to predovšetkým práca v teréne. Kontroluje dané územie, sleduje výskyt chránených živočíchov a rastlín a zozbierané informácie posúva ďalej odborným pracovníkom, stará sa o hniezda dravcov, monitoruje šelmy a zaznamenáva ich výskyt, podáva informácie turistom, rieši priestupky a mnoho ďalších vecí,“ menuje 30-ročný Dolnokubínčan. Na to, aby niekto mohol robiť strážcu, musí mať dotyčný podľa neho rád prírodu, nesmie mu chýbať nadšenie a predovšetkým by ho práca, ktorú si vybral, mala baviť.
Raritou je kamzík
Na území Národného parku Malá Fatra sa okrem svišťa nachádzajú všetky druhy najvzácnejších živočíchov, ktoré žijú aj v Tatrách. „Máme tu dokonca aj kamzíka. Sledujeme ho niekoľko rokov a s najväčšou pravdepodobnosťou ide o kamzíka alpského. Zopár kusov je pravidelne videných vo Vrátnej doline,“ hovorí vedúci strážcov. Ďalšou zaujímavosťou národného parku je orol skalný, ktorého hniezdisko je v tejto oblasti najzápadnejšie na Slovensku.
Malá Fatra je domovom medveďa hnedého, rysa ostrovida, vlka dravého i menej sa vyskytujúcej mačky divej. Čoraz častejšie strety ľudí s týmito zvieratami považuje Michal za prirodzený dôsledok čoraz väčšieho zásahu človeka do prírody. „V médiách sa objaví správa o stretnutí sa turistu s medveďom. Každý hneď hovorí o jeho premnožení. Nemyslím si však, že ide o premnoženie, pretože príroda si stavy živočíchov dokáže regulovať sama. Skôr by som povedal, že zvieratá vytláčame z ich prirodzeného prostredia, sme v ňom častejšie ako v minulosti. Na jar ľudia zvyknú zbierať parohy, nasleduje zber lesných plodov, húb, ktoré potom speňažujú, a tým sú medvede neustále rušené, nemajú pokoj. To platí aj pre ostatnú divožijúcu zver.“
Vzácne rastlinstvo
V národnom parku sa nachádzajú aj vzácne rastliny. Malá Fatra má svoje endemity, teda druhy, ktoré sa nevyskytujú na žiadnom inom území. Malofatrianskym endemitom je jarabina margitaiho. Glaciálne relikty sú zase rastliny, ktoré prežili z poslednej doby ľadovej. Patrí k nim driadka osemlupienková, ktorá rastie napríklad na Choči. „Je to nízka rastlina s bielymi kvietkami,“ konkretizuje strážca.
Pracujú aj vo výškach
Strážcom začína práca v prírode vo februári, kedy sledujú svadobné lety dravcov. Na základe nich potom vedia, kde budú vtáky hniezdiť. Kontrolovať hniezda nemôže hociktorý strážca, len držiteľ certifikátu na vykonávanie výškových prác. Títo strážcovia potom pripevňujú napríklad na stromy aj búdky pre sovy. „Prekladajú tiež hniezda, hlavne sokolovi myšiarovi. Ten zvykne zahniezdiť v budovách v mestách a niekedy je treba jeho hniezdo preniesť do prírodného prostredia,“ vysvetľuje M. Babnič. S vykrádaním hniezd sa v súčasnej dobe strážcovia už tak často nestretávajú. Napomohli tomu prísnejšie kontroly a postihy chovateľov v Česku. Práve odtiaľ totiž pochádzalo najviac usvedčených vykrádačov hniezd chránených dravcov.
Strážca je verejný činiteľ
Strážcovia národných parkov sú verejní činitelia. Majú povolenie nosiť v práci zbraň, riešiť priestupky voči porušovateľom určených pravidiel a sankcionovať ich. Spadajú pod ministerstvo životného prostredia. „Pravidlá pohybovania sa v národnom parku sú presne určené návštevným poriadkom. Najviac priestupkov zaznamenávame počas hlavnej turistickej sezóny, ktorá trvá od júna do októbra. Sú nimi najmä stanovanie a bivakovanie mimo vyhradených miest, porušovanie zákazu vjazdu automobilov, zakladanie ohňa v lese alebo napríklad skracovanie si turistického chodníka,“ vymenúva najčastejšie priestupky návštevníkov parku Michal, ktorý je aj členom Slovenského klubu fotografov prírody. S nosením zbrane je to u každého strážcu individuálne. „Ja zbraň vlastním, zaobstaral som si ju pre vlastnú bezpečnosť.“ Použiť ju však našťastie doteraz nemusel. Michal sa zatiaľ nedostal do priameho ohrozenia života. Tvrdí, že nebezpečnejšími ako divá zver sú častejšie samotní ľudia. „Kolegovia však mali nepríjemný zážitok s medvedicou. Boli v stane a nevšimli si, že prišla medvedica s mladými. Keď ju zbadali, už sa rútila na nich. Zachránili ich iba výstrely do vzduchu. Medvedicu vyplašili a stiahla sa. Kolegovia využili čas, zbalili sa a rýchlo odtiaľ odišli,“ povedal Michal Babnič.