Po skončení chemickej priemyslovky sa tento 27-ročný Dolnokubínčan rozhodol vyštudovať námornícku školu. Od známeho sa dopočul o súkromnej námornej škole v Gdansku, kde aj nastúpil na trojročné pomaturitné štúdium. „More ma vždy fascinovalo. O život v ňom aj na ňom som sa odmalička zaujímal. Námorníkom som sa chcel stať hlavne pre možnosť cestovať,“ hovorí Tomáš.
Študoval v morskej škole
Začiatky v poľskej škole neboli jednoduché. Vyučovanie prebiehalo v poľštine. Tomášovi trvalo asi dva mesiace, kým si na tento jazyk zvykol a dokázal mu porozumieť. „Našťastie sa tam hodne rozprávalo v angličtine. Učitelia sú totiž väčšinou vyslúžilí kapitáni, pre ktorých bol anglický jazyk na lodi nevyhnutnosťou.“ Počas štúdií Tomáš absolvoval viacero zaujímavých študijných predmetov, bez ktorých by sa v praxi nezaobišiel. Oboznámil sa s morských právom, meteorológiou, navigáciou či astronavigáciou.
Záujemcovia o námorníctvo si môžu vybrať z dvoch odborov, ktoré ich predurčia buď na prácu v strojovni alebo pri navigácii. Oravčan si vybral druhú možnosť.
Študenti námornej školy musia povinne absolvovať ročnú stáž na mori. Tomáš praxoval u istej anglickej spoločnosti. Ako absolvent potom od nej dostal ponuku pracovať na jednej z jej chladiarenských lodí.
Plaví sa s ovocím
Chladiarenská loď, na ktorej Tomáš pracuje, preváža najčastejšie ovocie a mäso. Z južnej Ameriky vozí banány, mandarínky, ananásy do krajín Európy. „V Brazílii nakladáme býčie mäso, v Kostarike ananásy. Viezli sme ale napríklad už aj autá z Nemecka a Belgicka do afrického Toga. Boli to vozidlá, ktoré sú v týchto krajinách určené na zošrotovanie, no v Togu, kde je obrovská chudoba, sú pre ľudí ešte dobré aj na používanie,“ rozpráva mladý námorník.
Tomáš má na lodi hodnosť tretieho dôstojníka. Vyššie od neho sú druhý a prvý dôstojník a kapitán. Jeho denný pracovný režim je striktne daný. „Ráno vstaneme, naraňajkujeme sa a potom nastupujem do služby. Slúžim od ôsmej do dvanástej ráno a potom večer. Moja práca spočíva v dohliadaní na správny kurz lode, jej smerovanie a situáciu na nej.“ Keď Tomáš „ide do práce“, odchádza na štyri mesiace. Presne na taký dlhý čas strávený na mori má totiž podpísanú pracovnú zmluvu so zamestnávateľom.
Viac peňazí, viac rizika
Zatiaľ je práca, ktorú Tomáš robí, presne tým, čo si predstavoval. Počas nakládok a vykládok v prístavoch má čas spoznať miesta, v ktorých jeho loď momentálne kotví. Ako dlho pobudne v prístave, to záleží od viacerých faktorov, predovšetkým od počasia a pracovnej doby ľudí, ktorí sú v ňom zamestnaní. „Najhoršia práca je asi na rybárskej lodi. Tam by som nešiel pracovať. Robí sa na nich takmer nepretržite, chlapi spia tak tri hodiny denne. Veľmi náročná práca je aj v strojovni. Je tam stále hluk, veľmi teplo a uzavretý priestor. Väčšina mojich spolužiakov chcela skončiť na nejakej lodi prevážajúcej ropu alebo chemikálie. Je to najlepšie platená robota, hrozí však pri nej aj veľa rizík.“ Na lodi, na ktorej sa plaví Tomáš, pracuje 20 až 25 ľudí. Žien je vraj medzi nimi len veľmi málo.
Búrku treba len prežiť
Na svoju prvú „ostrú“ plavbu si Tomáš spomína dodnes. „Bol som nervózny, mal som zmiešané pocity. Najmä, keď som sa na mostíku zrazu ocitol sám. Vtedy som si uvedomil, že to už nie je škola, ani prax, ale skutočnosť. A že si musím vedieť poradiť sám. Som však stále len na začiatku. Najdôležitejšie sú skúsenosti prežité na vlastnej koži.“
Pamätá si aj na prvú búrku, ktorú na mori zažil. Bolela ho po nej hlava a bol ospalý. No ani po rokoch na vode nie je búrka pre námorníkov ničím príjemným. „Zle sa vtedy spí, je a bolia pritom nohy. Búrku treba len prežiť. Asi najhoršia búrka nás zastihla na Severnom mori. Strašne fúkal vietor a zdvihli sa vlny. Z desaťstupňovej búrkovej škály to mohol byť taký ôsmy až deviaty stupeň. Doteraz najdlhšia búrka, ktorú som na mori zažil, trvala celý jeden týždeň.“
