Článok pokračuje pod video reklamou
Predstavme si zasadnutie vlády. Môže byť členom vlády hlupák? Nemal by byť. Ale ak je vláda zložená z nominantov politických strán trojkoalície (štvorkoalície, šesťkoalície) stať sa to môže. Premiér to zistí rýchlo, lebo je premiér, ak je to premiér, ktorý to rýchlo zistiť vie. Dohodne sa s lídrami koaličných strán: minister XY na zasadnutie vlády 20.IV. nepríde. Má lekárske vysvedčenie. Je v zahraničí na služobnej ceste. Operovali ho náhle v Rakúsku. Lyžoval v Chamonix. Mal úraz. Môže zostať doma, môže lyžovať, plat mu pôjde. Hľa, neprišiel jeden a je to akoby vošiel jeden múdry. 20.IV. bude o jedného menej. Fakticky o jedného viac. Hlúposť zostala doma.
Predstavme si zasadnutie parlamentu. Čo by sa stalo, keby do parlamentu zvolili v demokratických voľbách naviac o 10 % náhradníkov podľa počtu odovzdaných hlasov vo voľbách tej - ktorej strane? Sociológovia, psychológovia, politológovia, analytici vedia, že s pribúdajúcim počtom členov veľkého zhromaždenia pribúda aj promile hlúposti.
Hlúposť sa nedá definovať presne. Ale ona existuje. Je prítomná v hlavách, v myslení, v konaní (aj nekonanie je konanie), v spôsoboch, v nevychovanosti (pedagógovia ju vedia aj dnes presne pomenovať, autori príručiek o správaní sa človeka v spoločnosti ju definovali už dávno, Biblia ju pomenovala už dávno). Hlúposť existuje aj v tradíciách, v opatrnosti, v nepotrebnom kompromisníctve, v bezzásadovosti, v zadubenosti (zadubený je človek, ktorý sa zajtra zasmeje na vtipe, ktorý počul dnes), v nebezpečnosti pretrvávania starých, nepotrebných ideí, ktoré veľmi radi oprašujú a inovujú politické strany aj dnes, v preexponovanom, programovom, presadzovanom vlastenectve, ktoré bolo pred sto rokmi nevyhnutným, ale dnes je skôr podozrivým, smiešnym až nebezpečným (dá sa z neho vytĺcť politický kapitál); hlúposť sa ukáže vtedy, keď sa mlčí, hoci by sa malo hovoriť, lebo treba hovoriť; táraním sa prejavuje vždy, keď sa hovorí zbytočne; prejavuje sa v narcizme (sebaobdive), čo rastie v sebamilujúcich charakteroch. Tieto vlastnosti prichádzajú ako hotové na parlamentnú stoličku s osobou, právoplatne zvolenou na túto stoličku; hlúposť rastie s možnosťami korupčníctva, v povahách, čo majú v génoch pažravosť a nenásytnosť spôsobovanú v minulosti chudobou a závisťou; je príčinou „afektu výstavnosti“ (kde je kamera, tam musím byť JA; prečo ma nepozvali do nedeľných debatách v televíziách? Ja mám vždy čo povedať viem to povedať presne a jednoducho; hlúposť je skrytá pod vymýšľaním argumentov, ktoré sa nedajú ihneď overiť, v schopnosti zaútočiť z otočky, z každej pozície (preto máme v politickom živote toľko právnikov).
Pomenovali sme len malú časť vlastností, ktoré môžu mať ženy i muži. Nosíme ich v sebe na hranici pravdy a lži a sú príčinou hlúposti, ktoré činíme ktoré hovoríme (a mnohokrát si ich ani neuvedomujeme.)
Takže: vtedy, keď sa bude rozhodovať, keď sa bude hlasovať o múdrych zákonoch pre všetkých, mali by predstavitelia hlúposti zostať doma. Môžu ísť na platenú dovolenku, lyžovať, ísť do kúpeľov, na návštevu ku kamarátom - nositeľom podobných ľudských vlastností. Múdrosť zvíťazí. Ešte sa môže stať, že pán prezident zákon nepodpíše. Aj on má poradcov. Aj on má ľudské vlastnosti. Ale parlament je mocnejší ako prezident.
Predstavme si, že tento systém bude zaužívaný pri rozhodovaní vo vyšších územných celkoch, v mestách, v obciach. O koľko sa pohneme dopredu v celej krajine len tým, že zo zasadnutia odíde hlúposť s odídencom, a hoci bude chýbať, chýbať nebude? Namiesto neho vojde múdrosť.
