Peter začal piť vo svojich sedemnástich. Spočiatku sa nijako neodlišoval od vrstovníkov. Keď šiel na zábavu alebo nejakú akciu s partiou kamarátov, proste si vypil. Časom sa mu to však vymklo spod kontroly.
Pil aj týždeň
„Mal som obdobia, kedy som pil aj týždeň vkuse. Pil som všetko - pivo, víno, pálenku. Úplne som stratil nad alkoholom kontrolu,“ rozpráva 39-ročný Dolnokubínčan. „Najhoršie to bolo na druhý deň, keď som sa prebral. Bývalo mi zle, trias-li sa mi ruky. Vypadávala mi pamäť, vôbec nič som si nepamätal. Nevedel som čo som pil, kde som bol, s kým, ani čo som robil.“
Petrovi dohovárali rodičia, aj známi. Pre neho však existovala len partia kamarátov. Pre nadmerné pitie neskôr stratil aj zamestnanie. V poslednom štádiu závislosti už býval po vypití si aj agresívny.
Boj s alkoholizmom
V 24 rokoch si Peter začal uvedomovať, že alkohol negatívne vplýva na jeho zdravie aj psychiku. V stave opitosti sa neraz zranil, doudieral sa, výnimkou neboli ani vykĺbeniny končatín. „Povedal som si, že so sebou musím niečo robiť. Nedokázal som tak ďalej žiť. Kamarát, ktorý pracoval v nemocnici, ma doviedol do ambulancie psychiatričky. V ten deň však mala akurát dovolenku. Pamätám si, že ešte aj vtedy som mal vypité. Tak som sa vrátil domov, vyspal sa a na druhý deň šla so mnou mama.“
Po rozhovore s lekárkou sa Peter odhodlal na ambulantnú liečbu. Bral predpísané lieky a pravidelne navštevoval psychiatrickú ambulanciu. „Nehanbil som sa. Šiel som za lekármi ako s hociktorým iným zdravotným problémom. Potreboval som pomôcť.“
Začiatky abstinovania neboli ľahké. Obával sa, či na neho nedoľahne nejaká kríza a on sa nevráti naspäť k alkoholu. „Najťažšie bolo rozhodnúť sa, ako budem pokračovať ďalej. Prvým krokom bolo opustiť partiu. Mal som depresie, bolo mi zle, no alkohol som už do rúk nikdy nezobral,“ spomína P. Kontra.
Namiesto pitia spieva
Peter tvrdí, že najviac mu v boji s alkoholom pomohla viera v boha. Počas terapie začal navštevovať cirkevný zbor vo Veličnej, kde spieva dodnes. Záľubu našiel aj v záhradkárčení. Podržali ho tiež abstinujúci členovia A-klubu z Ružomberka. Rovnaký klub pre bývalých alkoholikov pomáhal zakladať v Dolnom Kubíne pred tromi rokmi. „Náš klub má momentálne 9 stálych členov. Stretávame sa v mestskom kultúrnom stredisku vždy prvú stredu v mesiaci. Každý, kto cíti, že má problém s pitím, je u nás vítaný, radi mu pomôžeme,“ vyzýva Peter.
Najdôležitejšie pri prekonávaní problémov s alkoholom je podľa neho nájdenie si zmysluplnej činnosti. Práve nudu a nedostatok koníčkov považuje za hlavnú príčinu rozmáhajúceho sa popíjania u mládeže. Ľuďom, holdujúcim alkoholu, odkazuje: „Neničte si život, sú krajšie veci ako alkohol.“
Prepil sa k smrti
S bývalou partiou Peter pretrhol kontakt. Vie len, že jeden z niekdajších kamarátov sa už prepil k smrti. Ako abstinujúci alkoholik sa snaží pomôcť tým, ktorí sa pohárika nevedia vzdať. Často stretáva ľudí, z ktorých sú už doslova trosky, no oni nechcú priznať, že majú problém. Dohovára im, aby v sebe našli silu a zachránili sa, kým nebude neskoro.
V poslednej dobe čoraz viac uvažuje nad založením si rodiny. Toho, že sa vráti k alkoholu, sa neobáva. „Prečo by som sa mal opíjať, veď na svete je toľko krajších vecí,“ dodáva s optimizmom P. Kontra.
Autor: SM