Článok pokračuje pod video reklamou
Návrh na zavedenie rekreačných poukazov vypracovalo už pred niekoľkými mesiacmi Ministerstvo hospodárstva SR. Poukážky by pomohli aj cestovnému ruchu na Orave, ktorý po rapídnom úbytku poľských turistov zaznamenáva úpadok. O zavedení poukážok sa však vo vláde zatiaľ nerokovalo. Dôvodom sú podmienky zavedenia poukážok pre obce, s ktorými nesúhlasí Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS).
Aj áno, aj nie
Poukážky by pomohli podnikateľom v cestovnom ruchu, i samotným obciam, na území ktorých sa rekreačné zariadenia nachádzajú. Podľa súčasného návrhu by však samosprávy prišli poukážkami o nemálo peňazí. „Nie sme proti rekreačným poukážkam. Sme však proti tomu, aby na ne doplácali obce z vlastných rozpočtov,“ informoval nás predseda Združenia miest a obcí hornej Oravy Ján Banovčan. „Pôvodný návrh, ktorý sa prerokúval na Rade ZMOS, bol totiž postavený tak, že zamestnanec by dostal poukážku v určitej hodnote a časť z tejto hodnoty by sa mu odrátala z dane. Rizikom tiež je, že zamestnávatelia by svoj príspevok na poukážku mohli zamestnancom poskytovať nie navyše, ale vo forme odpočtu z trinásteho platu či odmien. Rozdiel oproti finančnému ohodnoteniu je však v tom, že keď zamestnávateľ vyplatil trinásty plat, musel z neho odvádzať odvody a dane, z ktorých dostali obce peniaze. V tomto prípade by zamestnávateľ ušetril na daniach a odvodoch, zamestnanec by zdanlivo zostal na tom istom. V skutočnosti by však stratil na priemernej mzde, z ktorej sa počíta náhrada dovolenky, práceneschopnosť a podobne. A slovenské obce a mestá by prišli o ďalšie peniaze.“
Už aj tak strácajú veľa
Pôvodným návrhom, ktorý pripúšťa daňové úľavy na rekreačných poukážkach, by teda slovenské mestá a obce prišli za jeden rok o milióny eur. Pri súčasnej situácii, keď sú rozpočty obcí a miest neustále skresávané pre hospodársku krízu, samosprávy ďalšie znižovanie príjmov dopustiť nechcú. „Už teraz strácame na dani z príjmov fyzických osôb cca 79,7 milióna eur (2,4 miliardy Sk). Samozrejme, uvedomujeme si, že kríza postihne všetkých - podnikateľov, obyvateľov, samosprávy aj štátny rozpočet. Znižovanie príjmov však dokážeme všetci prekonať, ak bude rozdelené rovnomerne. Prvé opatrenia, ktoré sa v rámci krízy robili, boli riešené výrazne na úkor príjmov obcí a vyšších územných celkov. Sme proti tomu, aby sa ďalšie opatrenia dotýkali opäť len našich daní, bolo by to aj v rozpore s memorandom, ktoré vláda a ZMOS podpísali,“ vyjadril postoj ZMOSu J. Banovčan.
Aký je návrh?
„Nie sme proti tomu, aby sa zaviedol systém rekreačných poukážok. Žiadame však, aby sa zvolil mechanizmus, ktorý nebude mať dopad na už aj tak výrazne klesajúce príjmy samospráv. Zavádzanie poukážok v čase finančnej a hospodárskej krízy však nič zásadným spôsobom nevyrieši. V týchto časoch klesá záujem obyvateľstva o rekreácie a návrh vylučuje z možnosti získať poukaz veľkú časť populácie zamestnanú v štátnej a verejnej správe,“ uzavrel J. Banovčan.
Rekreačné poukážky by mali dostávať všetci zamestnanci podnikateľských subjektov. Navrhovaná hodnota poukazu je 332 eur (10 000 Sk). Výhodu bude môcť zamestnanec využiť raz za rok. Ak sa podarí nájsť zhodu medzi ZMOS a vládou, poukážky by mali začať platiť od 1. júla tohto roku.
V zahraničí už poukazy majú
Rekreačné poukážky už niekoľko rokov fungujú v niekoľkých európskych krajinách. V Maďarsku ich využíva 1,5 milióna turistov, vo Švajčiarsku ešte o pol milióna viac. Vo Francúzsku, kde fungujú už 27 rokov, si poukážky uplatňuje 7,5 milióna ľudí. Pred niekoľkými rokmi sa k štátom poskytujúcim rekreačné poukážky na domácu rekreáciu pripojilo aj susedné Poľsko. V týchto štátoch však mechanizmus ich financovania nejde na úkor samosprávy.
