Tekvice majú rozmanitý tvar a farby. U nás poznáme hlavne dlhú žltú, ale známa je aj veľká okrúhla oranžovej farby, ktorá môže dosiahnúť hmotnosť až desiatok kilogramov. Menšie okrúhle tekvičky s hrboľatým povrchom od zelenej farby cez žltú až po oranžovú - majú najoranžovejšiu dužinu zo všetkých a trocha nasladlú chuť – sa do obchodov väčšinou dovážajú. Pestujeme aj tekvice nepravidelných, často zaujímavých a kombinovaných tvarov, takže vyzerajú oko huby alebo ovocie a slúžia len na dekoráciu.
Všetky tekvice majú však jedno spoločné: odrážajú v sebe slnečnú energiu a teplo horúcich dní.
Obsahujú veľké množstvo vlákniny dôležitej pre náš tráviaci systém - napomáha vyprázdňovaniu čriev. Tekvice sú zásobárňou minerálov, vitamínov a vody, a zároveň sú veľmi chudobné na kalórie, v 100g tekvice je 0 - 20 kalórií, takže je vhodné ich používanie pri redukčnej diéte. Vynikajúce sú semená tekvice, pretože obsahujú vápnik, železo a zinok, provitamín A (najviac ho majú druhy s tmavožltou až oranžovou dreňou), vitamíny C, E a B, hlavne B 1 (aneurin), ktorý podporuje činnosť nervového systému, a preto je jeho užívanie vhodné napríklad pri obrne, zápale nervov, ale aj pri nervozite. Pri nespavosti sa odporúča najemno postrúhať 500g tekvice a jednu hrušku, pridať lyžičku medu, všetko rozmiešat a užívať 1 lyžičku pred spaním. Cez deň je dobré konzumovať tekvicové semená. Vitamín B 1 sa v tele neukladá a tepelnou úpravou sa stráca podobne ako vitamín C. Je zaujimavé, že v strebávanie vit. A a zinku je na sebe závislé a v tekvici sa vyskytuje obidvoje.
POZOR! Lepšie je používať čerstvo vylúpané tekvicové semená, lebo je v nich ešte živá klíčivá sila, ktorá v dlhšie vylúpaných už chýba. Dobre požuté tekvicové semená čistia sliznicu ústnej dutiny, vyháňajú črevné parazity a spolu s vlákninou drene (ešte lepšie s usušenou a pomletou šupkou tekvice) pôsobia proti zápche. Semená zaháňajú nechutenstvo, smutnú náladu, únavu, podporujú koncentráciu, pôsobia proti virózam, prechladnutiu, zápalom močových ciest, odporúčajú sa tiež pri chorobách prostaty, hlavne hypertrofii a pri chorobách pečene. Zinok v nich je pre telo vhodnejší, lebo je prírodný - organický, na rozdiel od tabletiek, kde je “neživý“ - anorganický.
Tekvica varená vo vode stráca veľkú časť výživných látok, preto je lepšie ju zbaviť šupky, nakrájať, na povrch položiť plátky syra, prípadne okoreniť, osoliť a zapiecť v rúre.
Dlhá žltá tekvica je vhodná aj na smaženie ako rezeň, jej dužinu môžete pridať aj do fašírky. Výborný je z nej prívarok dochutený kôprom.
Tekvica s oranžovou dreňou, hlavne malé dovážané druhy, majú nasladlú chuť. Hodia sa skôr na polievku alebo rizoto. Polievku môžeme uvariť z obidvoch druhov: na olej dáme nadrobno pokrájanú cibuľku a opražíme do sklovita, pridáme nastrúhanu tekvicu, chvíľu oprážame, potom zalejeme vodou s bujónom, okoreníme a varíme cca 20 minút. Nakoniec rozmixujeme, môžeme pridať aj zemiaky a uvariť domäka. Kto príliš neľmie na zdravej výžive, môže si polievku prilepšiť pridaním smotany.
Rizoto: na oleji do sklovita opražíme pokrájanú cibuľku, pridáme postrúhanú tekvicu bez semien, ľahko opražíme a za-
jeleme vodou s bujónom. Pridáme ryžu a za stáleho miešania varíme do primeranej hustoty (na jeden pohár ryže dáme cca 1 bujón, podľa potreby pridávame vodu). Rizoto je kašovité.
Dreň z tekvice sa môže pridávať aj do koláčov alebo do cukroviniek.
S uskladnením tekvíc: po zbere ich necháme cca 10 dní v suchej miestnosti. Potom ich v nie veľmi studenej miestnosti uskladníme, napríklad v pivnici. Očistenú a pokrájanú tekvicu môžeme uskladniť aj v mrazáku.