Článok pokračuje pod video reklamou
Ján Janco slúžil v januári 1965 na pohraničnom oddelení v Oravskej Polhore. V ten deň bolo pekne, ale k večeru sa zamračilo a už o hodinu pre metelicu nebolo vidieť na krok. Okolo deviatej sa ozval telefón - volali kolegovia z poľskej strany štátnej hranice. „Asi sa k vám zatúlala skupina našich lyžiarov, nepozreli by ste sa po nich na Babiu horu?“
Hľadať Poliakov v takejto fujavici na zalesnenej hore s vrcholom vo výške bezmála 1 800 metrov - to je ako hľadať ihlu v kope sena. Na policajnej stanici však dlho neváhali a na lyžiach sa vybrali najprv na Slanú Vodu, kde boli kedysi chýrne kúpele. Odtiaľ aj dnes vedie na vrchol Babej hory vari tri kilometre dlhý náučný chodník. Výstup však nie je najľahší ani za dobrého počasia. Najskôr sa prechádza nízkym lesíkom, potom cez kosodrevinu a vyvýšeninu. Ďalej sa stúpanie hrebeňa zmierni a ubudne aj kosodreviny. „Našli sme ich len vďaka ohňu, ktorý si rozložili a dokázali udržať aj v metelici, boli však už značne vyčerpaní,“ pokračuje Janco.
Oravskí policajti si Poliakov po jednom postavili za chrbát na široké lyže, dobre pripevnili k sebe a takto ich zvážali z hory. „Mne pripadol starší zo skupiny, muž asi v štyridsiatke, vytréno-vanej atletickej postavy. Možno vďaka tomu nebol ešte na pokraji síl a nemusel som ho v závere zostupu niesť na chrbte ako moji druhovia niektorých oveľa vyčerpanejších Poliakov,“ zaspomínal si na udalosti spred 54 rokov bývalý policajt.
Zastavili sa až v hájovni na Podvrší, kde Hviezdoslav kedysi písal svoju Hájnikovu ženu. „V tých časoch tam bol hájnikom muž menom Xavier Kolčák, ktorý všetkých zachránených hneď počastoval dobrým čajom s rumom, zatiaľ čo my sme išli zburcovať zdravotnícku pomoc, lebo väčšina Poliakov mala omr-zliny,“ vybavoval si ďalší priebeh udalosti Ján Janco.
Najprv však bolo treba privolať snehový pluh, ktorý prečistil zaviatu cestu k hájovni. Ráno autobus porozvážal dvadsiatich poľských turistov do okolitých nemocníc. Až vtedy sa Janco dozvedel, že muž, ktorého v noci zviezol na svojich lyžiach z Babej hory, bol krakovský biskup Karol Wojtyla.
Aký je záver tohto príbehu? O tridsať rokov neskôr sa Janco - už ako dôchodca - dostal aj s manželkou do Ríma. Blížili sa Vianoce a Slovensko v tom roku dodalo do Vatikánu vianočný stromček zo Zázrivej. Sprevádzala ho delegácia na čele s vtedajším prezidentom Michalom Kováčom. Jancovcom sa podarilo aj s niektorými ďalšími pútnikmi zo Slovenska dostať na audienciu k pápežovi.
„Stáli sme so ženou v druhom rade, hneď za oficiálnou delegáciou, a keď Svätý Otec prechádzal popri nás, zahľadel sa na chvíľu do mojej tváre a povedal: Janeku, to jesteš ty? A podal mi ruku. Ako ma mohol po toľkých rokoch spoznať, to nikdy nepochopím,“ uzatvoril nezvyčajný príbeh Ján Janco.
