Nedeľa, 18. apríl, 2021 | Meniny má ValérKrížovkyKrížovky

Kaplica vyrástla v kríze, keď si ľudia požičiavali aj oheň

KEĎ KRÍZA OTRIASLA SVETOM po prvý raz, Oravu zasiahla taká bieda, že ľudia si požičiavali dokonca aj oheň. Chlapi prichádzali o prácu, do úst nebolo čo vložiť. Prosbou Polhorčanov o vykúpenie zo zlých čias je dodnes stojaca ka-plnka na vyšnom konci dediny


.

ORAVSKÁ POLHORA. Veľká hospodárska kríza udrela začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia. Orava bola vtedy chudobným krajom, a kríza to ešte zhoršila. Už vo svojich začiatkoch postihla maloroľníkov prudkým poklesom cien dobytka. K tomu sa pridružila neúroda v roku 1931, ktorá prinútila roľníkov predávať dobytok za veľmi nízke ceny. Katastrofálne následky priniesla kríza do obcí pod Babou horou, v ktorých sa chovalo veľa koní pre povozy. Pre nedostatok krmiva sa na trhu v Trstenej v novembri 1931 predávali kone za 40 - 200 korún a žriebätá len po 15 korún.

Skryť Vypnúť reklamu

Bieda tu mala svoj domov
Hoci sa predtým zdalo, že ľudia na Orave krízu nepocítia, veď s chudobou sa borili každý rok a bieda tu mala svoj domov. Oravci nevedeli, čo je to bezstarostný a blahobytný život. Ich údelom bolo ťažko drieť a odmenou bola trocha planej švábky, zbožia a kapusty. Kríza aj v tom čase takmer úplne zastavila vysťahovalectvo, zanikla aj možnosť zárobkov Oravcov ako poľnohospodárskych robotníkov v Čechách, na Morave, v Rakúsku a Nemecku. Veľmi nepriaznivo sa kríza odzrkadlila aj na drevárskom priemysle. Postupne sa znižovala ťažba dreva, aj mzdy robotníkov. Za 14-hodinovú prácu zarobil drevorubač 10 korún a povozník 15 korún.

Koniec práce na píle
V druhej polovici roka 1931 sa všetky práce pri manipulácii s drevom zastavili. Koncom roka 1931 dostali výpoveď všetci robotníci zamestnaní v akciovej spoločnosti pre zužitkovanie dreva v Oravskej Polhore (podobnosť s dnešným stavom na píle čisto náhodná?), nedostali ani mzdu za posledné tri mesiace. Situácia bola zúfalá. V roku 1933 komisia pre sociologický výskum podnikla v regióne prieskum. Zistila, že na Orave je bieda. Ľudia tu trpia nedostatkom možností uspokojenia základných životných potrieb a nedostatok je vystupňovaný do extrémov. Ľudia nemajú často ani na zápalky. Bežným javom bolo preto požičiavanie ohňa. Kultúrny a politický život ostal iba v rukách farárov a notárov.

Skryť Vypnúť reklamu

O prácu bola núdza
Ako sa píše v kronike obce Oravská Polhora, až v roku 1934 začal Oravský komposesorát znova s ťažbou dreva, aj to len v obmedzenom množstve. Veľký dopyt po pracovných miestach využíval majiteľ lesov na vyplácanie veľmi nízkych miezd. K výraznejšiemu oživeniu v drevárskom priemysle došlo až v roku 1936.

Boli to ťažké časy.
Krízu si pamätá
„Po 1. svetovej vojne nebolo roboty,“ hovorí osemdesiatnička Hanka Tarčáková. „Ani v lese. Veď načo mali lesy rúbať, keď nemali odberateľa? V tom čase jeden z chlapov, čo predtým robil na píle, volal sa Ján Tarčák, povedal chlapom: Poďme sa my modliť deviatnik ku svätému Jozefovi, aby nám nejakú tú robotu našiel. A tak sa chlapi schádzali v jeho dome a modlili sa. A potom prišiel akýsi, neviem odkiaľ, ale pamätám si, že sa volal Müller, viac neviem,“ spomína si starká Tarčáková. „Prišiel, popozeral a povedal, že on sa tej píly ujme. Prijal robotníkov a znova sa to akosi rozbehlo.“

Skryť Vypnúť reklamu

Z prvej výplaty kúpili sochu
„Chlapi z vďaky svätému Jozefovi postavili kaplnku. Z prvej výplaty kúpili do kaplice sochu svätého Jozefa,“ spomínala pamätníčka. „Chlapi z Oravskej Polhory robili všetko svojpomocne. Aj tehlu na kaplicu vypálili vlastnými rukami, obmurovali, na strechu použili šindle. Keď zhnili, vymenili ich za plech.“
Kaplica stojí v obci už viac ako 70 rokov. Prežila i druhú svetovú vojnu a ako hovorí starká Tarčáková, počas vojny sa jej nestalo „ani toľko“ - ukazuje na konček nechta. „Keď vojaci strieľali z guľometov, posledná guľa dopadla za grapu, pod ktorou stojí kaplica. Po výbuchu ostala obrovská jama, hlinu rozmetalo po celom okolí, ale kaplici sa nestalo ani toľko.“

Svätí tíško spali
„Keď vojaci podmínovali všetky mosty, aby nemohli dedinou prejsť tanky, mama vyrozumela zo slov jedného vojaka – Maďara - že ak chce, má si tých svätých z kaplice odniesť, lebo i tak vyletia do vzduchu. Tak sme ich odniesli. Vložili sme ich doma do postele a prikryli perinou. O polnoci sa ozvala rana. Tlaková vlna po výbuchu doslova katapultovala všetkých z postele, sklo z okien vyletelo, vchodové dvere vyrazilo - ale tí svätí sa v posteli ani len nepohli. A kaplici sa znova nestalo „ani toľko.“ A pritom železá z mosta len pár metrov od nej boli rozmetané široko – ďaleko,“ rozpráva pani Hana.

Front sa im vyhol
„V čase vojny sa čakalo, že práve vyšným koncom dediny pôjde hlavná fronta,“ hovorí Ivan Matis z oddelenia kultúry na obecnom úrade v Oravskej Polhore. „Všetko bolo prichystané. Čakalo sa, že to tu bude rozbombardované. Boli tu vybudované zákopy, opevnenia, betónové jamy - 4 metre hlboké a 8 metrov široké - ako pasce na tanky, rozmiestnené delá. A vtedy sa tunajší ľudia zasa začali modliť ku svätému Jozefovi, veď bolo isté, že tu bude silný boj. A čo sa stalo? Hlavná fronta tadiaľto ani nešla. Prešla cez Námestovo smerom dolu,“ hovorí Matis a dodáva, že ďalší pamätník z obce mu kedysi rozprával o tom, že jeden ruský kapitán, ktorý sa do dediny prišiel pozrieť, neveril vlastným očiam. Celá jej časť mala byť predsa rozbitá...

Unikáty v kaplici
Ako všetko, aj kaplicu zožieral zub času. Voda stekajúca z grapy jej podmývala múry a drobná stavba chátrala. Pred siedmimi rokmi sa podujal miestny podnikateľ na jej rekonštrukciu. Dnešná kaplnka je o niečo väčšia ako bola pôvodná, no dodnes je v nej niekoľko unikátov - svätí, čo prežili vojnu, i oltár zo samorastu. Hoci od postavenia kaplnky sa v dedine zaužívalo uctiť si svätého Jozefa modlitbou pri nej, v posledných rokoch akoby ľudia v modlitbách poľavili.
„Možno teraz, keď na nás zas doľahla kríza, by sa ľudia mali opäť začať modliť,“ napoly s úsmevom a napoly vážne uvažuje starká Tarčáková. Lebo lakomstvo a mamonárstvo už zas začali byť nekonečné.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Happy Hour vymysleli námorníci, dnes poteší aj vaše auto
  2. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  3. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  4. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  5. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME
  6. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  7. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  8. Festival pre dušu prináša návod, ako si zachovať duševnú pohodu
  9. Slováci sú rekordéri, majú aj 20 vernostných programov súčasne
  10. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť!
  1. Zase pozeráte do obrazovky? Radí fyzioterapeut aj očný lekár
  2. Happy Hour vymysleli námorníci, dnes poteší aj vaše auto
  3. Podcasty zdravotnej poisťovne Union sú najpočúvanejšie
  4. AURES Holdings sa vydáva na západ
  5. Výčínanie počasia spôsobuje najviac škôd v júni
  6. Dodávame len preverené riešenia, hovorí šéf ABRA Software
  7. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  8. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  9. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  10. Reverzné inžinierstvo na FVT
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 51 953
  2. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 18 881
  3. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 15 776
  4. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 11 131
  5. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 9 939
  6. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 8 744
  7. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 7 978
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 858
  9. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť! 6 400
  10. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME 5 664
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Nové zábradlie popri Jasenovskom potoku.

Drevené zábradlie na chodníku ku rodnému domu Martina Kukučína skončí v peci.

16 h
Takto to vyzeralo na Medzihradnom.

Likvidácia biologicky rozložiteľného odpadu spaľovaním je zakázaná.

24 h
Polícia bude naďalej dohliadať na dodržiavanie protiepidemických opatrení.

Dostaneme sa do obchodov, kostolov, múzeí, knižníc ale aj na športoviská či do zoologickej záhrady.

16. apr
Vpredu stará zelená stolička za ňou nové.

Teraz už len stačí uvoľniť opatrenia, aby zabávajuci sa aj účinkujúci ocenili investíciu.

16. apr

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Martin Spano, rodák z Čaky.

16. apr

Svadbu mladomanželov z Turca sprevádzali aj lavíny.

15. apr

Likvidácia biologicky rozložiteľného odpadu spaľovaním je zakázaná.

24 h

Akcia kukláčov mala krycí názov Breh.

15. apr

Už ste čítali?