Mladý Dolnokubínčan pracuje už štyri roky ako horský nosič na Zbojníckej chate vo Vysokých Tatrách. Do hôr prichádza vždy v lete na niekoľko týždňov. Nosenie bremien na chrbte je pre neho zároveň športovou prípravou pre skialpinizmus, ktorému sa venuje vrcholovo.
Len čo začal, už chcel skončiť
Horských nosičov si Juraj všimol už ako malé dieťa.
„Brat ma často brával do Tatier. Tam som prvý raz videl chlapov s obrovským nákladom na chrbtoch. Vtedy som si povedal, že toto by som nikdy v živote nechcel robiť. Považoval som ich skôr za bláznov.“
Neskôr sa s prácou nosičov zoznámil cez kamaráta Petra Geburu, ktorý to robil. „Zrazu sa čosi vo mne zlomilo a chcel som to vyskúšať aj ja.“ Prvý raz Juraj strávil v horách pri namáhavej práci tri týždne. Vrátil sa domov a bol si takmer istý, že to bolo prvý a posledný raz.
„Je to nesmierne namáhavá činnosť, hlavne čo sa týka fyzických síl. Niesť na chrbte desiatky kilogramov, šliapať do kopca niekoľko kilometrov, to nie je žiadna sranda. Povedal som si dosť,“ opisuje prvé dojmy z práce horského nosiča J. Laštík. Po viac ako mesiaci mu to však začalo chýbať. Rozhodol sa na Zbojnícku chatu vrátiť.
Privalila ho krošňa
Rok nato už vo Vysokých Tatrách strávil mesiac a pol. Tento rok tam bol po štvrtýkrát.
Keď Juraj začínal, rady mu dával skúsenejší Peter Gebura. Oboznámil ho s problémami, výhodami aj nepríjemnosťami, ktoré nosičstvo obnáša. „Pochopil som však, že človek sa musí tak či tak naučiť sám, čo a ako. Rady sú veľmi dôležité a cenné, ale až keď máte na chrbte tie kilá, zistíte, o čom to je. Ja už mám svoj zaužívaný systém, viem, kde si môžem oddýchnuť, kde zastať.“
Nosiči odpočívajú na tzv. stendoch. Sú to väčšinou skaly, miesta, kam sa môžu s krošňami zložiť. „Nedávno sa mi stalo, že som spadol a krošňa ma privalila. Mal som za sebou vyčerpávajúci mesiac. Šiel som, šiel, nohy som si už od únavy necítil a na chodníku som zakopol. Musel som počkať na najbližšieho turistu, ktorý pôjde okolo, aby ma spod krošne vyslobodil a pomohol mi vstať. Sám by som to nezvládol,“ rozpráva horský nosič.
Je to drina, ale krásna
Režim na chate je striktný. Personál vstáva ráno o šiestej. Brigádničky pripravia raňajky, chlapi narúbu drevo.
„Okolo deviatej si dáme kávu, naraňajkujeme sa, podebatujeme na terase. Potom si naložím krošňu a idem robiť svoje kilometre,“ priblížil denný režim na Zbojníckej chate Juraj. V lete pre horské zariadenie pracujú dvaja stabilní nosiči.
Pri svojich 80 kilogramoch Juro nosí na chrbte 70 kíl. Vynesenie nákladu mu trvá dve a pol až tri hodiny. Cesta hore a dolu zhruba šesť hodín. Z Hrebienka na Zbojnícku chatu je to sedem kilometrov. Napriek tomu mladík tvrdí, že pocit, ktorý pri tejto práci prežíva, je neopísateľný.
„Doteraz som niečo podobné necítil a podobný pocit ani pri ničom inom nezažívam. Ja to volám čistič hlavy. Keď šliapem, vnímam len pokoj a okolitú prírodu. Nedá sa to opísať, viem len, že sa mi to páči.“ Ďalšou príjemnou stránkou nosičstva sú ľudia, s ktorými sa v Tatrách stretáva. „Láka ma partia, aj pokoj, ktorý na horách vládne. Je to úplne iné prostredie ako v meste. Akoby sa tam zastavil čas.“
Lavína ho takmer zasypala
Asi dva razy do roka si majiteľ chaty prenajme vrtuľník, ktorý mu privezie desiatky pivných sudov, drevo na kúrenie a podobne. Zvyšné veci každodennej potreby vynášajú na chrbtoch nosiči. „Na kilá sme drahší ako vrtuľník. Chatárovi sa viac oplatí raz za čas objednať si vrtuľník, ktorý mu prinesie väčší objem zásob,“ vysvetľuje horský nosič a skialpinista v jednom. Okrem dobrého zárobku túto činnosť berie ako výbornú športovú prípravu. Absolvoval ju aj túto zimu, krátko pred účasťou na majstrovstvách Európy v skialpinizme. Náklad prepravoval na lyžiach. „Bolo to rýchlejšie a náklad nemal toľko kíl. V zime ale hrozí nebezpečenstvo zosunutia lavín. Mňa dve minuli o chlp. Stačilo sa oneskoriť o minútu a mohlo byť po mne.“
CHATY ZÁSOBOVANÉ NOSIČMI
Vysoké Tatry
- Chata pod Rysmi (2250 m n. m.), najvyššie položená chata Slovenska, otvorená je len sezónne.
- Téryho chata (2015 m n. m.) je najvyššie položená celoročne otvorená chata na Slovensku.
Zamkovského chata (1475 m n. m.)
- Skalnatá chata (1751 m n. m.) Chatárom je legendárny Laco Kulanga niekedy prezývaný aj kráľ tatranských nosičov. Je držiteľom niekoľkých rekordov (Zbojnícka chata 141 kg, Téryho chata 151 kg, Zamkovského chata 207,5 kg, Tatranská Lomnica – Skalnatá chata 187 kg a zo Skalnatej chaty k medzistanici lanovej dráhy zniesol náklad vážiaci 211 kg.
Nízke Tatry
- Kamenná chata (2000 m n. m.) je najvyššie položenou chatou v Nízkych Tatrách a zároveň treťou najvyššie položenou chatou na Slovensku. Prevádzka je celoročná.
- Štefánikova chata (1740 m n. m.) je najstaršou doteraz fungujúcou turistickou chatou v Nízkych Tatrách. Stojí na križovatke turistických ciest a je celoročne otvorená.
