Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Práca nosičov je drahšia ako preprava vrtuľníkom

CHLAPOV S OBROVSKÝMI A ŤAŽKÝMI krošňami na chrbtoch Juraj Laštík kedysi považoval za bláznov. Dnes patrí aj on medzi nich.


Mladý Dolnokubínčan pracuje už štyri roky ako horský nosič na Zbojníckej chate vo Vysokých Tatrách. Do hôr prichádza vždy v lete na niekoľko týždňov. Nosenie bremien na chrbte je pre neho zároveň športovou prípravou pre skialpinizmus, ktorému sa venuje vrcholovo.

Len čo začal, už chcel skončiť
Horských nosičov si Juraj všimol už ako malé dieťa.
„Brat ma často brával do Tatier. Tam som prvý raz videl chlapov s obrovským nákladom na chrbtoch. Vtedy som si povedal, že toto by som nikdy v živote nechcel robiť. Považoval som ich skôr za bláznov.“
Neskôr sa s prácou nosičov zoznámil cez kamaráta Petra Geburu, ktorý to robil. „Zrazu sa čosi vo mne zlomilo a chcel som to vyskúšať aj ja.“ Prvý raz Juraj strávil v horách pri namáhavej práci tri týždne. Vrátil sa domov a bol si takmer istý, že to bolo prvý a posledný raz.
„Je to nesmierne namáhavá činnosť, hlavne čo sa týka fyzických síl. Niesť na chrbte desiatky kilogramov, šliapať do kopca niekoľko kilometrov, to nie je žiadna sranda. Povedal som si dosť,“ opisuje prvé dojmy z práce horského nosiča J. Laštík. Po viac ako mesiaci mu to však začalo chýbať. Rozhodol sa na Zbojnícku chatu vrátiť.

Skryť Vypnúť reklamu

Privalila ho krošňa
Rok nato už vo Vysokých Tatrách strávil mesiac a pol. Tento rok tam bol po štvrtýkrát.
Keď Juraj začínal, rady mu dával skúsenejší Peter Gebura. Oboznámil ho s problémami, výhodami aj nepríjemnosťami, ktoré nosičstvo obnáša. „Pochopil som však, že človek sa musí tak či tak naučiť sám, čo a ako. Rady sú veľmi dôležité a cenné, ale až keď máte na chrbte tie kilá, zistíte, o čom to je. Ja už mám svoj zaužívaný systém, viem, kde si môžem oddýchnuť, kde zastať.“
Nosiči odpočívajú na tzv. stendoch. Sú to väčšinou skaly, miesta, kam sa môžu s krošňami zložiť. „Nedávno sa mi stalo, že som spadol a krošňa ma privalila. Mal som za sebou vyčerpávajúci mesiac. Šiel som, šiel, nohy som si už od únavy necítil a na chodníku som zakopol. Musel som počkať na najbližšieho turistu, ktorý pôjde okolo, aby ma spod krošne vyslobodil a pomohol mi vstať. Sám by som to nezvládol,“ rozpráva horský nosič.

Skryť Vypnúť reklamu

Je to drina, ale krásna
Režim na chate je striktný. Personál vstáva ráno o šiestej. Brigádničky pripravia raňajky, chlapi narúbu drevo.
„Okolo deviatej si dáme kávu, naraňajkujeme sa, podebatujeme na terase. Potom si naložím krošňu a idem robiť svoje kilometre,“ priblížil denný režim na Zbojníckej chate Juraj. V lete pre horské zariadenie pracujú dvaja stabilní nosiči.
Pri svojich 80 kilogramoch Juro nosí na chrbte 70 kíl. Vynesenie nákladu mu trvá dve a pol až tri hodiny. Cesta hore a dolu zhruba šesť hodín. Z Hrebienka na Zbojnícku chatu je to sedem kilometrov. Napriek tomu mladík tvrdí, že pocit, ktorý pri tejto práci prežíva, je neopísateľný.
„Doteraz som niečo podobné necítil a podobný pocit ani pri ničom inom nezažívam. Ja to volám čistič hlavy. Keď šliapem, vnímam len pokoj a okolitú prírodu. Nedá sa to opísať, viem len, že sa mi to páči.“ Ďalšou príjemnou stránkou nosičstva sú ľudia, s ktorými sa v Tatrách stretáva. „Láka ma partia, aj pokoj, ktorý na horách vládne. Je to úplne iné prostredie ako v meste. Akoby sa tam zastavil čas.“

Skryť Vypnúť reklamu

Lavína ho takmer zasypala
Asi dva razy do roka si majiteľ chaty prenajme vrtuľník, ktorý mu privezie desiatky pivných sudov, drevo na kúrenie a podobne. Zvyšné veci každodennej potreby vynášajú na chrbtoch nosiči. „Na kilá sme drahší ako vrtuľník. Chatárovi sa viac oplatí raz za čas objednať si vrtuľník, ktorý mu prinesie väčší objem zásob,“ vysvetľuje horský nosič a skialpinista v jednom. Okrem dobrého zárobku túto činnosť berie ako výbornú športovú prípravu. Absolvoval ju aj túto zimu, krátko pred účasťou na majstrovstvách Európy v skialpinizme. Náklad prepravoval na lyžiach. „Bolo to rýchlejšie a náklad nemal toľko kíl. V zime ale hrozí nebezpečenstvo zosunutia lavín. Mňa dve minuli o chlp. Stačilo sa oneskoriť o minútu a mohlo byť po mne.“

CHATY ZÁSOBOVANÉ NOSIČMI
Vysoké Tatry
- Chata pod Rysmi (2250 m n. m.), najvyššie položená chata Slovenska, otvorená je len sezónne.
- Téryho chata (2015 m n. m.) je najvyššie položená celoročne otvorená chata na Slovensku.
Zamkovského chata (1475 m n. m.)
- Skalnatá chata (1751 m n. m.) Chatárom je legendárny Laco Kulanga niekedy prezývaný aj kráľ tatranských nosičov. Je držiteľom niekoľkých rekordov (Zbojnícka chata 141 kg, Téryho chata 151 kg, Zamkovského chata 207,5 kg, Tatranská Lomnica – Skalnatá chata 187 kg a zo Skalnatej chaty k medzistanici lanovej dráhy zniesol náklad vážiaci 211 kg.
Nízke Tatry
- Kamenná chata (2000 m n. m.) je najvyššie položenou chatou v Nízkych Tatrách a zároveň treťou najvyššie položenou chatou na Slovensku. Prevádzka je celoročná.
- Štefánikova chata (1740 m n. m.) je najstaršou doteraz fungujúcou turistickou chatou v Nízkych Tatrách. Stojí na križovatke turistických ciest a je celoročne otvorená.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  2. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  8. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  9. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  10. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 30 834
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 28 304
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 616
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 136
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 043
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 287
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 507
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 615
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 318
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 984
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Bývalý futbalista našiel čaro v maratónoch. Bežal aj v Bostone

Prvý maratón chcel odbehnúť v Košiciach a študentský sen si aj splnil.

Michal Suroviak začal s maratónmi vo veku 45 rokov.

Oravskú Lesnú tvorí osem osád, už v nej ani cudzí nezablúdia

Orientáciu v dedine zlepšili informačné tabule.

Novinka v Oravskej Lesnej pomáha v orientácii.

Naša ponuka pre školy: Toto máme pre menších školákov

V oboch pracovných zošitoch je veľa logických a zábavných úloh pre deti.

Mimoriadny projekt siete regionálnych týždenníkov MY.

Bolo síce krásne, ale mrazivo. Tu je pár fotiek

Fotovýlet okolo Oravskej priehrady.

Pohľad na stromy pod snehom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Odišiel prvý tréner majstra sveta, lúčil sa s ním aj hokejový reprezentant

Gustáv „Guňo“ Buček nás opustil 7. januára vo veku 77 rokov.

Už ste čítali?