Peťo ešte koncom minulého roka ani len netušil, že nejaký Tokio video festival vôbec existuje. To sa zmenilo, keď mu prišiel e-mail z Japonska. V ňom ho Japonci informovali, že jeho film sa stal súčasťou ich festivalu. Peťov film Kto som (nie som) sa do Japonska dostal vďaka organizátorom podobnej filmovej súťaže, ktorej sa študent Gymnázia Martina Hattalu v Trstenej zúčastnil vlani. Onedlho dostal gymnazista pozvánku na slávnostné odovzdávanie cien do japonskej Yokohamy. Spomedzi 2 300 filmov z celého sveta bolo Peťove video najlepšie.
Pomohli mu sponzori
Peter sa nemusel na súťaž vôbec pripravovať, informácie o víťazstve sa k nemu dostali ako blesk z jasného neba. Jediným problémom boli peniaze na cestu.
„Hneď na začiatku som myslel, že som aj na konci – nemal som dosť peňazí na letenku do Japonska. Vyhlasovateľ súťaže totiž hradil len ubytovanie a stravu v Yokohame,” hovorí Peter Vodička. „No potom rodičia oslovili viacero ľudí a vďaka finančnej podpore časti z nich som napokon do Japonska mohol vycestovať. Som im za to veľmi vďačný, rovnako ako aj riaditeľovi gymnázia Štefanovi Kristofčákovi, bez jeho podpory by som tiež nemohol vycestovať.”
Zo všetkých najvyšší
Peťo strávil v Japonsku len pár dní, krajina vychádzajúceho Slnka ho však očarila – od Slovenska sa v mnohých veciach líši.
„Zaujímavé bolo jazdenie áut po ľavej strane. Na cestách vznikali kuriózne situácie. Prekvapila ma aj zdvorilosť Japoncov, všetci sa vám klaňajú, zdravia, je to veľmi milé. Úsmevné bolo aj to, keď sme boli pri odovzdávaní ocenení spolu s jedným Nemcom najvyšší zo všetkých oceňovaných,” dodáva Peter.
Začínal workshopom
Peter Vodička natočil svoj krátky jednominútový film počas minuloročného filmového workshopu, ktorý sa pod patronátom filmových odborníkov konal na trstenskom gymnáziu. Jeho film vybrala odborná porota do celoeurópskej súťaže Stranger festival v holandskom Amsterdame. Tu získal Peter Vodička prvé významné ocenenie. Japonci potvrdili, že nebolo vôbec náhodné.
