S prvým jedlom rastie aj prvá láska (1/2)

Kojenie ochraňuje dieťa pred infekciou, žalúdočnými kolikami, zabezpečuje pre mladý organizmus v adekvátnom množstve a zložení všetko čo potrebuje. Je to potrava veľmi ľahko staviteľná. Čím dlhšie matka dieťa kojí, tým viac sa u neho znižuje riziko cukrovky, obezity, infarktu a alergie. Kojenie je užitočné aj pre matku pretože ju chráni napríklad pred rakovinou vaječníkov, pred osteoporózou a inými chorobami. Podľa niektorých výskumov kojenie znižuje aj pravdepodobnosť vzniku popôrodnej depresie.

Umelo nie
Veľa rokov bolo kojenie na-hrádzané umelou výživou. Tá má význam hlavne vtedy, ak matka nemá mlieko, ale nikdy nemôže nahradiť kojenie. Kojenie je dôležité hlavne v prvých šiestich mesiacoch života. Vďaka novým poznatkom a osvete sa mnohé mladé ženy ku kojeniu stavajú zodpovedne, chápu, že je to vzácny spojenec zdravia. Len asi dve percentá matiek nemôžu kojiť.

Prvé jedlo – prvá láska.
Príroda vytvorila dokonalý mechanizmus, ktorý sa postupne prispôsobuje novorodencovi. Materské mlieko obsahuje všetku výživu, ktorú novorodenec potrebuje v prvom období života. Prvá tekutina, ktorá hneď po pôrode z prsníka vychádza – kolostrum - je prvé mlieko a obsahuje protilátky. Ochraňuje novorodenca pred infekciou a pred novorodeneckou žltačkou. Po tejto etape sa prsníky zväčšia, spevnejú, oteplia sa a z bradavky začne vytekať tekutina belšia než bolo „prvé mlieko“.
Toto mlieko obsahuje menej bielkovín, ale viac cukrov a tukov. No toto ešte nie je konečné mlieko, to príde až za niekoľko dní, bude redšie a belšie.
Ak novorodenca priloží matka k prsníku hneď a bude ho kojiť vždy keď si žiada, mlieko začne byť produkované vo väčšom množstve. Pri kojení je dôležitý aj priamy kontakt s matkou, pri ňom dieťa cíti matkinu pokožku a vôňu jej tela. Takže kojenie nie je len potravou pre telo, ale je aj „výživou“ pre rozvoj psychiky a vzťahu.

Kojenie podporuje
inteligenciu?
Kojenie znižuje pravde-podobnosť črevných nákaz, ktoré často novorodenca postihujú, ochraňuje ho proti infekciám dýchacích ciest. Niektoré výskumy dokazujú, že kojené deti majú v dospelosti koeficient inteligencie vyšší ako nekojené. Jedni považujú za príčinu obsah niektorých látok v materskom mlieku, ktoré podmieňujú vývin nervových buniek, iní sú toho názoru, že láskavý prístup matky k novorodencovi podporuje produkciu určitých látok na povrchu mozgových buniek a tým deti získavajú odolnosť proti stresu a psychickej únave v dospelosti. Zdá sa tiež, že ženy, ktoré hneď po pôrode začnú kojiť, skôr sa po pôrode zotavia, rýchlejšie u nich dochádza k zastaveniu popôrodného krvácania, zotaveniu maternice a ľahšie sa vracajú ku svojej pôvodnej telesnej váhe.