Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Americká Aconcagua privítala Oravca a Čecha pokojne

NA NAJVYŠŠIU HORU ÁND sa vybrali traja Česi a jeden Oravec. Vystúpiť na sedemtisícovku sa napokon podarilo dvom. Šťastím nebol len úspešný výstup, ale i to, že sa vrátili naspäť živí. Aconcagua si totiž často vyberá daň - ľudské životy.


Na mesiac do Južnej Ameriky sa v druhej polovici januára vybral Ladislav Ďuroška z Nižnej. Spoločnosť mu robili traja kamaráti z Čiech. Cieľ mali jasný – vystúpiť na najvyššiu horu Ánd, najvyššiu horu Ameriky, najvyššiu horu západnej i južnej pologule: Aconcaguu (6962 m n.m.).
Úspechom nakoniec nebol len výstup, ale i to, že sa vrátili naspäť živí a zdraví. Aconcagua si totiž často vyberá vysokú daň v podobe ľudských životov. K slovensko-českej expedícii sa však správala veľmi pokojne.

Z Amazónie do Ánd
Náročný bol pre členov oravsko-českej expedície celý rok pred odchodom. Do Ánd človek nemôže ísť nepripravený, psychicky či fyzicky. Počas podobných výprav je v mnohých prípadoch príčinou smrti práve oslabená fyzická zdatnosť.
„Na výstup som sa pripravoval takmer celý rok. Už pri našej predošlej spoločnej expedícii v roku 2007 sme sa s českými priateľmi dohodli, že nabudúce pôjdeme do Ánd. Vtedy sme navštívili dažďové pralesy Amazónie a vysoké pohoria Peru. Krátko po návrate sme sa teda museli začať znova pripravovať. Ja som mal na starosti organizačnú stránku výpravy, technické zabezpečenie vo vyšších polohách a zdravotnícku starostlivosť - som zverolekár, takže mám k tomu profesionálne najbližšie. Kamaráti zabezpečovali letenky, špeciálne stany, variče, zisťovali potrebné informácie,” spomína na mesiace príprav Ladislav.

Skryť Vypnúť reklamu

Potili tričká
Niekoľko mesiacov pred odchodom začal každý sám so zháňaním potrebného oblečenia.
„V batožine nám nemohli chýbať špeciálne topánky, kvalitné spodné a vrchné ošatenie, dobré rukavice, kukly na hlavu a, samozrejme, horolezecký výstroj. Z domu sme si brali len instantnú stravu, energetické nápoje a tuby. Bežné potraviny sme si dokúpili v Argentíne,” hovorí horolezec.
Pred odchodom museli horolezci podstúpiť očkovania proti cudzokrajným infekčným chorobám, vynechať nesmeli ani kondičné túry. „Často som spotil tričko na Ostražici a Prasatíne a s nižnianskymi priateľmi - turistami sme absolvovali veľa túr v Roháčoch. Pomohol mi aj výstup na päť ľadovcových štvortisícoviek v talianskom pohorí Monte Rosa.”

Najskôr povolenia
V druhej polovici januára sa expedícia stretla na viedenskom letisku Schwechat. Po niekoľ-kých hodinách sa už v Buenos Aires prezliekali zo zimných búnd do kraťasov. Kým u nás sa držala ortuť takmer 20 stupňov pod nulou, v Argentíne bolo v tom čase 36 stupňov nad nulou. Z metropoly Argentíny sa štvorčlenná expedícia odviezla do 1000 km vzdialenej Mendozy.
„Pre pobyt vo vysokohorskom prostredí je dôležitá aklimatizácia, aby sa organizmus prispôsobil nižšiemu obsahu kyslíka v ovzduší. Prvý týždeň nášho pobytu sme preto strávili v nádhernom pohorí Cordon del Plata. Za štyri dni sme vystúpili na vrchol Cerro Vallecitos (5550 m n.m). Chlapci spočiatku troška šomrali, ale čoskoro zistili, že stará ľudová múdrosť „Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“ skutočne platí. Nasledujúce dva dni sme oddychovali a vybavovali povolenia, bez nich sa na Aconcaguu nedostanete.”

Skryť Vypnúť reklamu

Pomohli im mulice
K základnému táboru Plazza de Mulas išla štvorica dva dni, takmer 40 kilometrov údolím Horcones. Keby mali na chrbtoch niesť celý výstroj, cesta by bola vyčerpávajúca, trvala by im oveľa dlhšie. Natrafili však na muličiarov. „Prenajali sme si dve mulice, ktoré nám hore vyniesli 120 kg batožiny. Sami by sme to boli zvládli len veľmi ťažko,” spomína L. Ďuroška.
V tábore stretli kolegov z celého sveta - Aconcagua láka množstvo horolezcov. „Stretli sme tam veľa Európanov, Japoncov, Kórejčanov, Kanaďanov, ale aj horolezcov z Guatemaly.”
V základnom tábore sa štvorica zdržala len jeden deň, sledujúc predpoveď počasia na najbližšie štyri dni. Tá bola priaznivá, takže neváhali. Zbalili si potrebné veci a vyrazili na vrchol.

Bez snehu, ale mrazivo
Prvý tábor si postavili vo výške 5600 m n.m. Prespali v ňom prvú noc. Pred druhým zotmením „zakotvili“ o 400 výškových metrov bližšie k cieľu. „Vedľa nás si rozložili stan dvaja Taliani, na vrchol sa pokúšali vystúpiť už štvrtýkrát za posledné tri roky,“ rozpráva Ladislav.
Predpoveď počasia bola dobrá. Chlapi vstali už o tretej ráno, aby v ten istý deň - 27. januára - pokorili vrchol Aconcaguy. O dobrom počasí sa v skutočnosti dalo hovoriť len s poriadnou dávkou irónie. Vonku bolo 31 stupňov pod nulou, fúkal silný vietor, ktorý teplotu pocitovo ešte o niekoľko stupňov znižoval. No aspoň nesnežilo.

Skryť Vypnúť reklamu

Šťastím bez seba
„Išlo sa nám dobre, pomaly, ale dobre. Čoskoro vyšlo slnko a ukázali sa nám nádherné výhľady na štíty Ánd. Za sedem hodín, z nohy na nohu, sme sa ocitli hore. Na vrchol najmenšej sedemtisícovky na svete sme vystúpili dvaja – Radim Chlopčik a ja. Padli sme si do náručia a dlho sme nedokázali ani rozprávať. Boli sme tam úplne sami. Vytiahol som vlajočku Nižnej a urobili sme vrcholové snímky. Pri zostupe sme boli vyčerpaní, no neskutočne šťastní,“ spomína Nižňan. Aj počas rozprávania opätovne prežíva nedávno prežité nadšenie.

Zdravotný stav nepustí
Na vrchol Aconcaguy pôvodne chceli vyjsť všetci štyria. Nie každý organizmus však dokáže za krátky čas zvládnuť také veľké výškové prevýšenie. To sa stalo aj v prípade dvoch českých členov expedície.
„Od posledného tábora sme išli na vrchol traja, štvrtý kamarát to musel pre zlý zdravotný stav vzdať. Radek, ktorý sa tiež chcel dostať na vrchol, za nami dvomi zaostal. Keď sme po zdolaní vrcholu zostupovali, pod vrcholom sme videli, že sa pod nami niekto zrútil dole svahom. Až keď sme zostúpili k nemu, zistili sme, že to je Radek, úplne vyčerpaný a zoslabnutý. Pomohli sme mu zísť do druhého tábora, kde sa jeho stav zlepšil,“ spomína Ladislav.

Nielen pre profesionálov
Zdolať sedemtisícovku sa podarí málokomu. Úspech je ešte väčší, keď ide o horolezca - amatéra. Pred najvyššími pohoriami má rešpekt každý horolezec, aj profesionál. Inak to nebolo ani u Ladislava Ďurošku. „Boli sme neuveriteľne šťastní, že sa podarilo vystúpiť hore aspoň nám dvom. Už keď sme prechádzali údolím Horcones a videl som panorámu Aconcaguy, cítil som obrovský rešpekt. Vystúpil som doteraz na viaceré štíty, no tento bol najvyšší,“ dodáva Ladislav.

Nie každý sa vráti
Pocit šťastia z úspešného výstupu bol ešte silnejší, keď sa štvo-rica horolezcov dozvedela, koľko ľudí prišlo za posledné dni pod vrcholom Aconcaguy o život.
„Na hore som videl, ako chlapi znášali niekoľko tiel mŕtvych kolegov - horolezcov. Smrteľné nehody sa stávajú najčastejšie vo výške 5500 m n.m. a viac, kde horolezci zomierajú na vyčerpanie alebo zmrznutie. Smrteľné môžu byť aj náhle zmeny počasia. O Aconcague sa často hovorí ako o nebezpečnej hore. Z jednej strany Ánd je Pacifik, z druhej Atlantik. Často tam dochádza k miešaniu vzdušných más, pri ktorom môže z hodiny na hodinu nastať takzvané vieto blanco – snežná búrka. Vtedy príde silný vietor s rýchlosťou 180 - 220 km/h s hustým snežením. Každý, koho zastihne na vrchole, je stratený. My sme vieto blanco na vrchole, našťastie, nezažili, ale minul nás len tesne – pozerali sme na tú smršť zdola, keď sme zostupovali. K takýmto náhlym zmenám počasia dochádza približne raz za týždeň. Dajú sa predpovedať len veľmi ťažko,“ spomína Nižňan aj na menej príjemné zážitky z Aconcaguy.

Horolezectvo je vášeň
Ladislav Ďuroška je vášnivým turistom a horolezcom od detstva. Ešte na základnej škole chodil do turistického krúžku, tam sa jeho láska k prírode upevnila.
„S veľkou úctou si spomínam na našich vedúcich, s ktorými sme spoznávali krásy Kvačianskej, Prosieckej, Látanej doliny a Roháčov. Ako som rástol, túžil som po vyšších kopcoch. Na rad prišla Malá Fatra, neskôr Vysoké Tatry. Po otvorení hraníc v roku 1989 som absolvoval mnoho výstupov v rakúskych, francúzskych, švajčiarskych a talianskych Alpách. Navštívil som vysoké pohoria Ázie a Afriky. Medzi moje najväčšie úspechy patria dve expedície v Južnej Amerike.“
NAĎA KALIŠOVÁ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  9. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 750
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 19 981
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 106
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 485
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 137
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 794
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 456
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 288
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 160
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 6 552
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Na parkovisku pred železničným priecestím je skládka stavebného materiálu.

Sanácia brala si vyžaduje uzatvorenie cesty, dopravu riadi polícia, vozidlá púšťa v polhodinových intervaloch.

2 h
Ľadová stena z lezcom.

Stenu vytvorila partia nadšencov lezenia po ľade aj horách. Má dvanásť metrov, pre lezcov sa radí medzi tie najťažšie a ako mrzne jej vzhľad, sa tak každý deň mení.

23 h
Miesto zadržania unukajúceho vodiča.

Vodič mal zobratý vodičák a už mal sedieť vo väzení.

26. jan

Ďalší diel online diskusie vysielame LIVE vo štvrtok o 11:00 hod na našom Facebooku.

25. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

21 h

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

18 h

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

18 h

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

26. jan

Už ste čítali?