ORAVSKÁ LESNÁ. Johana Vigodová vychovala 13 detí. Z nich takmer všetci majú už svoje deti, niektorí aj vnúčatá.
„Naša mama bola najradšej, keď mala okolo seba kopu detí,“ povedala nám jej dcéra Angelína. Nikdy ich vraj nebila, mala svojské metódy na ich výchovu. Dôležitú úlohu hrala autorita rodiča. „Museli ma poslúchať,“ hovorí oslávenkyňa „Iné východisko nemali. Mala som ich trinásť a ich otec bol chorý, umrel mladý,“ tisnú sa jej slzy do očí. Aj o peniaze bola v početnej rodine núdza. „Keď si spomeniem, že chodili do škôl a ja som ich neraz vyprevádzala len s dvadsaťkorunáčkou...“
No pani Johana robila, čo mohla, aby jej deti nehladovali. Pracovala i gazdovala. Jej deti i teraz s úsmevom spomínajú, že hoci mama peňazí nemala a ruky si šla zodrieť po lakte, potrpela si na poriadok doma i v škole. Nevynechala ani jediné rodičovské združenie, nech bolo kdekoľvek, hoc aj v Ružomberku. Odmenou sú pre ňu slušne vychované deti. Hoci má 80, stará sa ešte jedného syna. „Je postihnutý, ale je to moje dieťa, bolo mi ho ľúto dať do ústavu,“ hovorí. „Radšej ho mám doma.“
Na oslave 80-ky bolo veselo. Ako to už býva, keď sa zíde rodina, všeličo sa pospomína, aj huncútstva z detstva. „Skoro som nám podpálil dom,“ priznáva sa po dlhých rokoch syn Marián. „Bol som malý a skúšal som, čo dokážu zápalky. Zistil som, že záclona horí najrýchlejšie.“ Ktovie, ako by to bolo dopadlo, keby sa domov nevrátila mama, tá oheň uhasila. „A spomínate si, ako spadol do záchoda?!“ smeje sa Angelína. „Hej, to som mal asi rok,“ pridal sa Marián. „Sestra ma posadila na latrínu, a keď ma pustila, spadol som dnu!“
A aké bolo jej najväčšie prekvapenie k 80-ke? „Keď som sa od ľudí cestou z kostola dozvedela, že o mne píšu v novinách,“ vyhŕklo z pani Johany. „A potešilo ma, že mi aj richtár prišiel zablahoželať.“
Autor: VP
