Vlci sa sťahujú bližšie k dedinám

ZÁBIEDOVO. Pri utorkovej ceste lesom neďaleko Zábiedova sa pilčíkom naskytol nepríjemný pohľad. Priamo na lesnej ceste, približne tri kilometre od dediny, bolo v bielom snehu už z diaľky vidieť červené škvrny. Okolie bolo udupané, na prvý pohľad boli zjavné stopy urputného zápasu. Keď sa chlapi ocitli priamo na mieste, rozoznali vlčie stopy, krv a zvyšky srny.
„Išlo o mladú srnku, nemala zrejme ani rok. Vlci museli byť poriadne hladní, pretože z nej zostala len dočista ohlodaná čeľusť a chumáč srsti,“ povedal nám jeden z pilčíkov.
Podľa množstva stôp zaútočili na srnku traja vlci. Ako sme sa dozvedeli od hory znalých chlapov, zo stôp sa dalo čítať, že vlky srnu najprv obkľúčili, z jednej strany išli dvaja, z druhej jeden. Vo vysokom snehu mladá srnka nemala žiadnu šancu na únik.

Cez noc za humnami
Nález zaujal pilčíkov natoľko, že sa pustili vlkov stopovať. V snehu ľahko zistili, že vlky sa v noci z pondelka na utorok prechádzali poza rodinné domy na začiatku dediny.
„Zdravý vlk, ani svorka vlkov na človeka nezaútočí. Skôr by som sa bál, keby som sa v lese stretol s čriedou diviakov. Vlk je veľmi plaché zviera. Dôvodom, prečo sa približujú k dedinám, dokonca k rodinným domom, sú človekom zmenené prirodzené procesy v prírode. K obydliam sa za potravou nesťahujú len vlci, ale aj líšky, kuny a iná zver. Nemôžeme sa však čudovať. Ľudia okolo seba nechávajú množstvo odpadu, nielen komunálneho, ale aj biologické-ho. Pre zver je to ľahký spôsob, ako sa dostať k potrave,“ vysvetlil nám dôvody sťahovania sa vlkov k ľudským obydliam Róbert Trnka, riaditeľ Štátnej ochrany prírody a Správy Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava v Námestove.

Hranicu stanovuje človek
Hovoriť o premnožení vlkov na Orave nie je jednoduché. Poľovníci a lesníci tvrdia, že vlkov je viac, ako by malo byť, ochrancovia prírody trvajú na tom, že ich je práve toľko, koľko si vyžaduje príroda. Róbert Trnka dodal, že hranicu, koľko by ich malo byť, určuje človek podľa toho, či mu zviera škodí, alebo nie. „Z ekologického hodnotenia má vlk v prírode svoju funkciu, svoje miesto. Na územiach, kde človek nezasahuje, je jeho početnosť riadená prirodzene. Ak má dostatok prirodzenej potravy, prežije. Podľa množstva obživy prežije práve toľko kusov, pre koľko potrava stačí. Ak nebudú mať vlky čo žrať, vyhynú. Myslím si, že vlk sa nepremnoží nikdy. Na Orave nie je nadpriemer tejto zveri, no nie sú ani vzácne.“

Odstrel je problematický
Iný názor na výskyt vlkov na Orave má Miroslav Kluka, prednosta Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne. Ako nás informoval, počas povoleného odstrelového obdobia poľovníci koncom minulého roka zastrelili 24 vlkov. Podľa jeho slov je to približne 20% všetkých vlkov, ktoré na Orave sú.
„Odstrel týchto zvierat je veľmi problematický. Je to o to ťažšie, že na odstrel vlka je presne vymedzené relatívne krátke obdobie. Boli by sme aj za to, aby bol odstrel povolený počas celého roka. S tým však nesúhlasia ochranári, ani ministerstvo životného prostredia. Podľa množstva odstrelených kusov a podľa toho, koľko vlkov v prírode zostáva, si môžete sami urobiť obraz o tom, či ich je na Orave veľa, alebo málo,“ povedal M. Kluka.
Predvlani za dva a pol mesiaca, kedy je odstrel vlkov povolený, zastrelili poľovníci 28 vlkov. „Odstrel v roku 2007 sa už vlani odrazil na zvýšení počtu diviačej zveri.“