ZIMA JE PRE ZVER NAJHORŠÍM obdobím. Množstvo snehu sťažuje zvieratám
pohyb po lese, kde im v zimných mesia- coch chýba aj prirodzená potrava.
K slovu prichádza ľuďom menej známa činnosť poľovníkov a lesníkov
– starostlivosť o zver.
Keď v oravských lesoch všetko pokryje sneh, zvieratám sa o potravu starajú ľudia. Poľovníci v poľovníckych združeniach prikrmujú zver v prenajatých poľovníckych revíroch.
V Tatranskom národnom parku (TANAP), kde je lov akejkoľvek zveri zakázaný, sa o pravidelný prísun potravy zvieratám starajú pracovníci Štátnych lesov TANAPu.
Prvoradá povinnosť
V Tvrdošínskom okrese pôsobí jedenásť poľovníckych združení, jedna poľovnícka spoločnosť a tri obvody Štátnych lesov TANAPu. Vo všetkých sa prikrmovaniu lesnej zveri venuje veľká pozornosť. Poľovníkom povinnosť prikrmovať zver vyplýva z poľovníckeho zákona.
„Každý rok si poľovníci v združeniach robia plán chovu a lovu zveri. V pláne je presne uvedené, koľko treba na určitý počet zvierat zabezpečiť objemového, jadrového a dužinatého krmiva,“ hovorí Vít Čelko, predseda poľovníckej komisie Okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu v okrese Tvrdošín. „Kŕmenie zveri je povinnosťou každého užívateľa poľovného revíru. Vyplýva to zo zákona, i z plánu chovu a lovu, ktorý združenia každý rok predkladajú Obvodnému lesnému úradu. Okresné poľovnícke organizácie a Obvodné lesné úrady plnenie tejto povinnosti kontrolujú. Myslím si, že vzhľadom na to, aká je na Orave zima silná, každý poľovník to tu berie ako svoju prvoradú povinnosť. V posledných rokoch poľovníci prikrmovaniu venujú naozaj veľkú pozornosť.”
Seno, jablká i soľ
Príprava zimnej potravy pre zver prebieha prevažne počas leta a jesene. Prikrmovanie začína hneď začiatkom jesene.
„Na jeseň sme prikrmovali dužinatým krmivom, najmä jablkami, cukrovou repou, ale aj jadrovým krmivom. Z jadrového krmiva je najatraktívnejšia kukurica a ovos. Niektorí poľovníci si zabezpečili z cukrovarov repné rezky. Menej využívame na prikrmovanie kŕmne zemiaky. Tie sú zaužívané väčšinou v oblastiach, kde sa dajú lacnejšie kúpiť z poľnohospodárskych podnikov,” vymenúva predseda.
Krmivo pripravené počas leta - väčšinou ide o seno - uskladňujú poľovníci v senníkoch a menších krmelcoch, rozmiestne- ných v lese. Z nich počas celej zimy roznášajú seno do malých krmelcov. Tie sú postavené na miestach, kde sa v zime zoskupuje najviac zveri.
Doplnkom potravy, ktorý nesmie zveri počas roka chýbať, je kruhová soľ. Podľa slov V. Čelka ju treba zvieratám dávať najmä na jar, keď zvieratá prechádzajú zo zimného kŕmenia na letnú pašu.
Proti vyčerpaniu
Dodávanie potrebných živín, ktoré sa do tela zveri dostávajú prostredníctvom krmív, má výrazný vplyv na kondíciu a stav zveri v budúcom roku. Ak sa poľovníci o zver vzorne starajú, najmä počas mrazivého počasia, aké v prírode panuje teraz, dokážu zvieratá oveľa ľahšie zvládnuť vysoký sneh, aj silný mráz.
„Zvyšky strhnutej raticovej zveri však na jar vždy nájdeme, aj napriek dobrej starostlivosti. Stáva sa to najviac práve u nás, na Orave, kde je snehová prikrývka počas zimy zvyčajne vyššia ako inde na Slovensku. Nie všetky zvieratá sa ňou dokážu prebrodiť bez veľkého vyčerpania. Potom sa stáva, že skončia v pazúroch rysov či vlkov.”
Vplyv vlkov i medveďov
„Stavy raticovej zveri – jelenej, srnčej a diviačej - v porovnaní s 80. rokmi poklesli,“ hovorí Vít Čelko. Jedna z príčin poklesu je zníženie pestovania atraktív-nych plodín v poľnohospodárstve - zemiakov a obilovín, ako i zvýšený počet predátorov, hlavne vlkov. Oravskí poľovníci ročne ulovia okolo 20 kusov týchto šeliem.
„Každoročný prírastok vlkov treba odloviť, aby sa udržal únosný stav v prírode. Okrem vysokej zveri vplývajú aj na stav diviakov, pretože sa sústreďujú hlavne na lov malých diviačiat, ktoré potom v populácii chýbajú.”
Početnosť medveďov podľa sčítania poľovníkov v poslednom období sa taktiež zvýšila. Odstrel tejto šelmy je celoročne zakázaný a ministerstvo životného prostredia ho povolí len výnimočne, hlavne v prípade „škodníkov“. Podľa slov predsedu je však nutné, aby sa ich počet každoročne reguloval.„Je aj v záujme týchto šeliem, aby ich populácia bola v oravských lesoch na únosnej hranici,” dodáva V. Čelko.
Umelo nie
Pracovníci TANAPu sa starajú o zver v chránenom pásme lesa. Rok rozdeľujú na dve obdobia - vegetačnú dobu a stav núdze. V druhom období prichádzajú na rad lesníci - ochranári, starajú sa, aby zver počas zimy netrpela hladom, aby bola v kondícii a aby jej stavy neklesali.
„Jelenia zver tvorí prirodzenú potravu pre šelmy - najvzácnejšie živočíchy, ktoré tu máme. Keď bude dostatok vysokej zveri, budeme mať aj zdravú a dostatočne hustú populáciu vlka, medveďa, rysa a iných šeliem,” informoval nás Ján Krušpán, vedúci Štátnych lesov TANAPu, ochranného obvodu Oravice. Podľa jeho slov by lesníci dokázali umelo namnožiť vysokej zveri toľko, koľko šelmy potrebujú, ak by to však prehnali, mohlo by dôjsť k vysokým škodám na lesných porastoch.
Špeciálne krmivo
Pri starostlivosti o zver ochranári s lesníkmi sledujú tri hlavné ciele - aby bol zveri dostatok, aby šelmy žili prirodzeným životom a aby nedochádzalo k škodám.
„V tomto smere sa nám osvedčilo špeciálne krmivo, ktorého receptúru zostavil profesor Ciberej. Krmivo tvorí zmes drevinovo-rastlinnej masy - fytodendromasa. Sú to posekané vetvy ihličia, do nich sa pridávajú zložky, ktoré sú pre zver atraktívne. Z prírodného hľadiska ide najmä o sušenú letninu - maliny, rakyty - do ktorej ide namletá kukurica, ovos, vitamíny a prvky, ktoré podporia imunitný systém zveri. Samozrejme, bez akýchkoľvek ume- lých prípravkov, všetko je čisto prírodné. Zver potom nehľadá drevnatú hmotu na stromoch a kríkoch, a nedochádza k škodám,” približuje J. Krušpán.
Zmes pripravujú pracovníci TANAPu raz do týždňa. Pripravia len toľko krmiva, aby im vystačilo na sedem dní. Každý deň rozvážajú zmes na všetky prikrmovacie miesta.
Zafermentované jablká
S prikrmovaním zveri fytodendromasou začali pracovníci TANAPu na Orave už pred trinástimi rokmi. Pred nimi ju začali vyrábať kolegovia na Javorine, od nich Oravci “odkukali” technológiu i receptúru. „S týmto krmivom sme začínali veľmi skromne, pretože v tom čase bolo málo zveri. Postupne sa nám však stavy podarilo zvýšiť, dnes sú optimálne,” dodáva J. Krušpán.
Fytodendromasa je dnes najdôležitejšou zložkou potravy, ktorú pre zver počas zimy pripravujú ochranári. Nie je však jediná.
„Tesne pred zimou dávame zveri dužinaté krmivo, najmä cukrovarské rezky, aby sa vysoká zver rýchlo dostala do formy, ktorú stratila počas párenia. Okrem toho kŕmime senom a senážou, ktorá sa nám veľmi dobre osvedčila. Špecialitou sú zafermentované jablká - na jeseň dáme jablká do vriec, pridáme k nim hrsť soli a vzduchotesne ich uzatvoríme. V zime sú pre zver pochúťkou. Zver má v zime bohatú stravu.”
