Článok pokračuje pod video reklamou
Trilógia Millennium patrí k najpredávanejším titulom vo svete.
ými atribútmi morálky aj etiky, obchádzať zákon a šíriť zlo.
Autor Stieg Larsson prostredníctvom fiktívneho detektívneho príbehu apeluje na ľudstvo a ľudskosť, na povinnosť nezatvárať oči pred zlom, ktoré sa možno práve v tejto chvíli chystá zaútočiť aj v našej blízkosti. Vo vydavateľstve Ikar vychádza po úvodnej časti Muži, ktorí nenávidia ženy aj jeho druhé pokračovanie: Dievča, ktoré sa hralo s ohňom. Knihu preložil Jozef Zelizňák, ktorý nám odpovedal na niekoľko otázok.
Ako ste sa dostali k Larssoovej trilógii?
- Ako škandinavista sa severskej literatúre venujem už viac než desaťročie. Snažím sa sledovať knihy, ktoré Škandinávia ponúka čitateľom. No priznám sa, že prvý diel trilógie Millennium sa mi do rúk dostal náhodou. Pred mojou cestou do Číny mi ho ponúkol na prečítanie kamarát zo Švédska. Prečítal som ju, ako sa hovorí, na jeden dúšok a už pri pristávaní v Pekingu som vedel, že ju chcem prekladať. Môžem len citovať vlastné slová – ak má na Slovensku vyjsť jeden moderný kriminálny román preložený zo švédčiny, musí to byť práve Millennium.
Mnohí čitatelia oceňujú váš preklad - bol ťažký? Museli ste riešit nejaké nástrahy, zložité reálie, termíny?
- Ako sa kniha dobre číta, tak sa aj prekladala. Ide, pochopiteľne, o veľký rozsah textu, pri ktorom som sa neraz zapotil, no text je výborne napísaný a ako prekladateľa ma bavil. Poznanie termínov a reálií moderného nočného života Štokholmu, práce tajnej polície, škandinávskej žurnalistiky, ale aj atmosféry života na pokojnom švédskom ostrove k takejto práci patria. Najdôležitejší však pre mňa bol cieľ preniesť do slovenského prekladu Larssonov pozitívny vzťah k životu a jednoznačné odsúdenie tých, ktorí obmedzujú ľudskú slobodu.
Čo vás na trilógii zaujalo? Ide totiž skôr o vážne témy, smutné, ktoré síce sú súčasťou nášho každodenného života, no niektorí ľudia o tom neradi.
- Severská literatúra sa ne-raz zaoberá vážnymi témami a inteligentný a zároveň čisto pozitívny švédsky román nie je ľahké nájsť. Na trilógii Millennium ma upútal Larssonov pozitívny prístup aj k ťažkým témam. Larsson píše moderne. Z riadkov jeho románov cítiť, že je pôvodom novinár, neutápa sa v ťažkých opisoch prostredia, a píše takpovediac k veci. Jeho témy nie sú odtrhnuté od reality – týranie žien, neonacizmus, obchod so ženami či cirkevné šialenstvo sú súčasťou našej spoločnosti, no Larsson o nich píše tak, že aj čitateľ hľadajúci len oddych a napínavý román, si nepripadá moralizovaný a knihy ho upútajú. Nie náhodou sa v deväťmiliónovom Švédsku predali viac než dva milióny Larssonových kníh, a knihy boli dlhé týždne na prvých priečkach rebríčkov najpredávanejších kníh aj vo Francúzsku, Taliansku, Nórsku či Dánsku.
Na pulty kníhkupectiev sa práve dostáva druhý diel – Dievča, ktoré sa hralo s ohňom. Čo sa vám páčilo na tomto pokračovaní. Na čo sa môžu čitatelia tešiť?
- Kým prvá časť trilógie sa z veľkej časti odohráva na švédskom vidieku, druhá čitateľa vráti späť do Štokholmu. Kým témou prvého románu bolo týranie žien a zločiny páchané pod rúškom ideológií, akousi osou druhej časti je obchod so ženami. Vynikajúca hackerka Lisbeth Salanderová je obvinená z trojnásobnej vraždy, svet švédskeho bulváru sa na ňu vrhá so všetkým zápalom, ktorý poznáme z titulných stránok našej bulvárnej tlače, len Mikael Blomkvist neochvejne verí v jej nevinu. Myslím, že nikomu, kto čítal prvý román, netreba vysvetľovať viac.
Preložený už máte aj záver trilógie – Vzdušný zámok, ktorý vybuchol. Prezraďte čitateľom, o čom bude?
- Poslednú časť trilógie som odovzdal len pred tromi týždňami. Kým prvá a druhá časť fungujú aj ako samostatné knihy, tretia priamo nadväzuje na záver druhej časti. Hlavné postavy sa nemenia: svojhlavá hackerka Lisbeth Salanderová, záletný novinár Mikael Blomkvist, jeho vydatá milenka a kolegyňa Erika Bergerová, Lisbeth Salanderovú čaká súdny proces, ktorý ju má navždy zavrieť do ústavu pre duševne chorých ľudí. Ako to napokon dopadne, sa čitateľ dozvie po prečítaní poslednej časti, ktorá vyjde v priebehu roka 2009 (v júni, pozn. red.)
