MALATINÁ. Terézia Vargová s kamarátkami každoročne pripravuje šišky pre návštevníkov lyžiarsko-turistického prechodu v Malatinej. Tradičné podujatie, na ktoré sa domáci tešia a turisti si ho nevedia vynachváliť, sa uskutočnilo uplynulú sobotu. Nechýbali na ňom ani preslávené šišky pani Terézie.
„Robíme ich z desiatich kíl múky. Vyjde nám z toho tak päťsto – šesťsto šišiek. Na jednu by to ale bolo veľa, tak si dávku rozdelíme s kamarátkou medzi seba,“ hovorí Malatinčanka. Cesto na šišky „zarobí“ deň pred lyžiarskym prechodom, večer okolo jedenástej. Cesto za pár hodín vykysne a približne o štvrtej ráno gazdinky začínajú fašiangovú maškrtu vyprážať. „Keď sme to robili v kultúrnom dome, trvalo nám to dve hodiny. Mali sme tam veľkú panvicu, v nej sa mohlo naraz vyprážať aj tridsať šišiek. Teraz sme ich robili doma, lebo v kulturáku niečo prerábajú. Trvalo nám to preto o čosi dlhšie.“
Terka sa naučila robiť šišky od svojej mamy. Tá jej neustále zdôrazňovala, že cesto na správne fašiangové šišky nesmie byť ani riedke, ani príliš husté. „Cesto musí byť dobre vypracované, tak, aby „hádzalo“ bubliny. Je dobré, keď sa do neho pridá aj rum, pampúchy potom nepijú toľko masti. Do stredu vykrojeného cesta treba spraviť dierku. Šišky sa lepšie prepečú a v priehlbinke sa ľahšie udrží džem. Hotové sa posypú cukrom s vanilkou,“ prezrádza to najdôležitejšie zo svojho kumštu T. Vargová.
Šišky neodmysliteľne patria k fašiangovému obdobiu. Inak tomu nie je ani v malatinských domácnostiach, kde ich v tomto čase pripravuje takmer každá gazdiná.