Už niekoľko rokov pôsobí v Londýne, kde koncertuje a vyučuje hru na klavír. V súkromnom i profesionálnom živote ho sprevádza partnerka Kyoko Sugai z Japonska. Uplynulý týždeň sa obaja predstavili oravskému publiku. Pôvodne si na Orave chceli len oddýchnuť.
Prečo ste sa namiesto dovolenky rozhodli koncertovať v Nižnej a Dolnom Kubíne?
- Oslovili ma zo ZUŠ-ky. Program týždňa, na ktorý sme sa tešili, pretože sme chceli oddychovať, sa nám nakoniec úplne zmenil. V pondelok a uto-rok sme naplno cvičili a v stredu a štvrtok koncertovali. Dnes (v piatok, pozn. aut.) sme mali dohodnuté ešte rozhovory pre médiá. Takže nám zostal iba deň voľna.
Hovorí sa o vás, že máte absolútny sluch. Čo to znamená?
- Dokážem identifikovať každú notu. Keď napríklad zapíska vlak, presne viem, či ide o céčkovú alebo déčkovú tóninu. Okrem toho vidím aj farby, keď hrám. Odborne sa to nazýva synestézia. Je to vlastne zlúčenie určitých zmyslov. Narodil som sa s tým.
Ako ste sa dostali k hudbe?
- Klavír som mal skôr, ako som sa narodil. Môj otec aj starý otec boli totiž klaviristi. Starý otec mi klavír kúpil ako prvorodenému. Otec spomína, že v byte ešte nemali nič, len v kúte stál klavír pre mňa. Takže som to mal akosi predurčené. Keď rodičia zistili, že mám talent, zapísali ma do dolnokubínskej ZUŠ-ky. Nasledovalo konzervatórium v Žiline. Odtiaľ som sa dostal na Kráľovskú akadémiu hudby v Londýne. Tam som po troch rokoch štúdia aj zakotvil.
Živíte sa hudbou?
- Áno, v Londýne to nie je taký problém, je tam množstvo príležitostí. V Anglicku nie sú základné umelecké školy, deti študujú len súkromne. Už počas štúdia som mal vlastných žiakov. V tom pokračujem aj teraz. Okrem toho, že učím, hrávam a organizujem v Londýne koncerty.
Venujete sa konkrétnemu štýlu hudby?
- Pôvodne som sa orientoval na klasickú hudbu, no nebránim sa hrať ani džez či chrámovú muziku.
Kde ste sa zoznámili so svojou priateľkou?
- Študovali sme na rovnakej akadémii a bývali v rovnakom študentskom domove. Spolu hrávame, aj organizujeme podujatia. Kyoko pochádza z Japonska, z Tokia. V lete sa chystám po prvý raz k jej rodičom. Už máme kúpené letenky.
Často sa vraciate domov?
- Teraz je to už lepšie, snažím sa chodiť aspoň raz za dva-tri mesiace. No prvé roky boli ťažké, nechodil som domov vôbec, pretože som sa potreboval v Londýne uchytiť. Rodičia za mnou pravidelne chodievali na Vianoce a mama je v Anglicku aj štyrikrát do roka.
Bavila vás hudba vždy?
- Áno, hoci som kedysi mal chvíľky, kedy som to všetko chcel zavesiť na klinec. Ale tie má asi každé dieťa. Popri hudbe som sa venoval aj matematike.
Čo by ste ešte chceli vo svojej branži dosiahnuť?
- Chcem sa ďalej rozvíjať a profesionálne rásť. Samozrejme, v hudobnej oblasti je pár míľnikov, ktoré sa dajú dosiahnuť. Momentálne som ale veľmi rád, že som opäť nadviazal kontakt so Slovenskom. Vlani koncom roka, keď som mal koncert k 50. výročiu založenia ZUŠ P. M. Bohúňa, som sa domácemu publiku predstavil po ôsmich rokoch. Chcem v tom pokračovať a ukazovať sa na Slovensku častejšie. Tunajšie publikum je totiž naozaj vrúcne, také nemá ani Londýn.