Vývoj cien poľnohospodárskych produktov spôsobuje existenčné problémy farmárom a družstevníkom. Poľnohospodári apelujú na vládu, aby im pomohla svojimi opatreniami aj s ohľadom na Programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa pôdohospodárstvo spomína ako jedna z priorít.
Majú finančné problémy
Podľa oravských poľnohospodá-rov je v našej oblasti najhoršia situácia s mliekom a mäsom. Ako pre MY Opravské noviny povedala Ľudmila Mokošáková, riaditeľka Regionálnej rady Orava Zväzu poľnohospodárskych družstiev, pokles ceny mlieka je oproti minulému roku veľmi dramatický. Okrem toho sa na finančných problémoch podieľa aj zatvorenie Tvrdošínskej mliekarne.
„Niekoľkým dodávateľom mlieka vyplatila končiaca mliekareň len 30 % z celkového objemu ich pohľadávok. Navyše, súčasná cena mlieka spôsobuje obrovské problémy s hotovosťou, podnikom chýbajú finančné prostriedky na nákup osív a hnojív na túto jar,“ tvrdí Ľ. Mokošáková.
Ďalšou problémovou komoditou je na Orave hovädzie mäso a speňažovanie mladých jatočných zvierat, pretože len niekoľko prvovýrobcov chová zástavový dobytok – vykrmované býky.
Obavy sú opodstatnené
„Naši poľnohospodári majú obavy, dokedy bude cena mlie-ka klesať,“ ilustruje atmosféru v oravskom poľnohospodárstve Ľudmila Mokošáková. Zároveň dodáva, že cena mlieka na úrovni 0,23 € (6,90 Sk) je pre nich likvidačná. „V našom regióne je niekoľko poľnohospodárskych podnikov, ktorých odberateľ – mliekareň - má problémy s dodržiavaním termínov splatnosti faktúr. To takisto neprispieva k upokojeniu situácie, pretože ľudia majú ešte v živej pamäti ukončenie prevádzky v Tvrdošíne a jej nesplatenie záväzkov voči prvovýrobcom.“
Dali hlavy dohromady
Situácia na Orave len „kopíruje“ stav prvovýroby mlieka na Slovensku. Na zmiernenie zlej situácie zriadili slovenskí poľnohospodári krízový štáb. Jeho vznik inicioval Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností, ktorému predsedá Oravčan Milan Mišánik. Krízový štáb tvoria zástupcovia šiestich samosprávnych agrárnych organizácií. Svojich zástupcov v štábe majú aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR a Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska. Hlavnou úlohou krízového štábu je navrhnúť riešenia na preklenutie nepriaznivej situácie v poľnohospodárstve, úzko spolupracovať s kompetentnými orgánmi či dohliadať na vývoj a mapovanie cien jednotlivých poľnohospodárskych výrobkov.
Východiskom je pomoc zo strany vlády
Poľnohospodári tvrdia, že východiskom z tejto situácie by mohli byť priame opatrenia na podporu ceny mlieka alebo na podporou zakladania úrody. Rovnako by privítali podporu zamestnanosti v rezorte, pretože prvovýrobcovia sú väčšinou obyvateľmi vidieka. Vďaka tomu, že majú zaistenú prácu v poľnohospodárskych podnikoch na dedinách, vyľudňovanie vidieka nie je u nás príliš radikálne.
Mohli by pomôcť
znevýhodneným
Poľnohospodári sú vylúčení z mnohých podporných opatrení v rámci rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Príkladom je napríklad zamestnávanie ľudí nad 50 rokov, ženy po materskej dovolenke, dlhodobo nezamestnaných či ľudí so základným vzdelaním.
Podporou poľnohospodárskej prvovýroby by sa mohla udržať zamestnanosť a prvovýroba by mohla rozvinúť rôzne projekty v rámci diverzifikácie. Tak by poľnohospodári mohli zamestnať ľudí zo znevýhodnených skupín. Zároveň by to mohla byť cesta, ako pomôcť najviac ohrozeným skupinám obyvateľstva.
„Veľmi by nám pomohlo, keby sa napríklad pre daň z nehnuteľností vyhlásilo pre prvovýrobu moratórium. Ide o fakultatívne dane, mohli by sme byť aj zmluvne zaviazaní použiť ich na udržanie zamestnanosti,“ sprostredkovala nám informáciu Ľ. Mokošáková. Poľnohospodári by tiež uvítali vyplatenie podporných prostriedkov do istej výšky zálohovo už v 1. polroku tohto roka. Uvoľnili by sa tým finančné toky v rezorte a pozitívny prínos by vzápätí pocítili aj subjekty úzko napojené na prvovýrobu - dodávatelia kŕmnych zmesí, hnojív, sadív, osív, náhradných dielov a poľnohospodárskych služieb.
Autor: VERONIKA PRISENŽŇÁKOVÁ