Článok pokračuje pod video reklamou
Obyvateľov hôr môžeme všeobecne označiť slovom horal. Podľa špecifickej klasifikácie sú Goralmi ľudia z horských oblastí, hovoriaci goralským nárečím. Na Slovensku majú slová horal a Goral odlišovací význam. Napr. Zuberčania a Habovčania, hovoriaci stredoslovenským nárečím, sú horali, ale Huťania a Borovania, hovoriaci po goralsky, sú Gorali. Takisto horalmi sú po slovensky hovoriaci Važťania a Štrbania, naproti tomu po goralsky hovoriaci Lendačania a Ždiarania sú Gorali. Sú to všetko obce v oblasti Tatier.
Oravskí Gorali prispeli a stále prispievajú veľkým vkladom do slovenskej kultúry, publicistiky, ľudového umenia a vedy. Osobnosti ako Jozef Klinovský, Tomáš Červeň, Jozef Emanuel Cubínek, Ján Vojtaššák, Milo Urban, Ján Šprlák - Uličný, bratia Gruskovci a ďalší velikáni vysoko prevýšili oravské horizonty.
Ľahšie sa borili so životom
Gorali sa od obyvateľov nížin odlišujú viacerými vlastnosťami. Ich odlišnosť je spôsobená prostredím, zápasom o prežitie na neúrodnej pôde, drsnými klimatickými podmienkami, aj históriou osídľovania Západných Karpát. Tieto elementy dodali Goralom silu, odvahu, výrečnosť a lásku k slobode. Gorali sa ľahšie vyrovnávali so životnými ťažkosťami než obyvatelia nížinných oblastí. Keď ich bieda pritlačila, neváhali sa sťahovať za lepšími životnými podmienkami, ale keď v cudzine pookriali, radi sa vracali domov. Najlepšie to vystihujú slová goralskej hymny: „Lecz za nim liść opadal z drzew, powraca Góral do chaty, z milościa rozdaje chleb, w nadzieje i wiare bogaty – Ale kým list opadal zo stromov, vracia sa Goral domov, s láskou rozdáva chlieb, bohatý nádejou a vierou“.
Sťahovanie Goralov sa začalo od r. 1715 - 1716. Boli to tzv. zamrznuté roky s júlovými mrazmi a snehom. Vtedy sa Gorali sťahovali na Dolnú zem. Pred hladomorom utekali do nížinných oblastí aj v rokoch 1845 – 1847. V poslednej tretine19. storočia a v prvých štyroch desaťročiach 20. storočia postihla goralskú Oravu veľká vysťahovalecká horúčka do Ameriky.
Rozbehnutí sú po celej Európe
Gorali sa dokážu bezproblémovo preorientovať aj v profesiách. Rýchle si osvojujú nové, predovšetkým manuálne zručnosti. Muži v minulosti pracovali v rakúskych i českých lesoch, i v belgických a moravských baniach. V súčasnosti partie goralských murárov, tesárov, železiarov, obkladačov, elektrikárov, vodárov a kúrenárov pracujú na stavbách v celej západnej Európe. Ženy a dievčatá cestujú na sezónne práce pri zbere ovocia, hrozna a v cukrovaroch. Ako opatrovateľky a zdravotné sestry sa starajú o deti a starých ľudí v Rakúsku, Švajčiarsku, Anglicku a Írsku. Oravskí Gorali sú rozbehnutí za prácou po celej Európe. Aj preto má Námestovský okres trvalo najnižšiu nezamestnanosť zo všetkých oravských okresov.
Aj v Poľsku zostávajú Slovákmi
Niektorí poľskí jazykovedci, historici a etnografi radili v minulosti všetkých Goralov, hovoriacich goralským nárečím, k Poliakom. V protiklade s touto teóriou sa však významné osobnosti z goralského prostredia Oravy, Spiša a Kysúc vždy cítili Slovákmi. Aj goralské obyvateľstvo z týchto regiónov pri sčítaní obyvateľstva udáva slovenskú národnosť. Je zaujímavé, že národná homogenita poľskosti sa neprejavila u obyvateľstva poľskej Oravy a poľského Spiša. Tam sa stále veľká časť obyvateľstva hlási k slovenskej národnosti. Z toho vyplýva, že Gorali ako etnografická skupina môžu byť Slovákmi, Poliakmi, ale aj Moravanmi (Čechmi).
Svojrázny človek Goral je genetickou symbiózou a produktom miešania pôvodného slovenského, poľského a moravského obyvateľstva s valašskými kočovníkmi, ktorí sa natrvalo usadili v terénoch Západných Karpát. (Koniec)
BIBLIOGRAFIA
Ján Dudáš – Jozef Janek: Literárno-kultúrny cestopis Oravy, 2002
Marián Grígeľ: Výber goralských piesní a kolied, 2004
Anton Kocian: Orava, 1993
Kolektív: Múzeum oravskej dediny, sprievodca po expozícii, 1986
Andrej Kavuljak: Historický miestopis Oravy, 1955
Juraj Langer a kol.: Trstená 1973
Ján Podolák: Tradičné ovčiarstvo na Slovensku, 1982
Eva Kurjaková – Soňa Maťugová: Rabčice, monografia, 2006
Eva Kurjaková – Viera Namislovská: Cestami, necestami a chodníčkami Oravy, 2007
Kolektív: Všeobecný encyklopedický slovník, 2002
Kolektív: Encyklopédia Slovenska 1 – 6, 1977 – 1982
Z. R. Paryska H. W. Pariski: Wielka Encyklopedia Tatrzańska, 1995
Zofia Holub – Pacewiczowa: Osadnictvo Pasterskie i Wewdrówky w Tatrach i na Podtarzu, 1931
Wladyslav Motyka: Śpiewnik Górali Polskich, 2007
Kolektív: Zagadnienia z Kultury Podhala, Spisza i Orawy, 1986
Kolektív: Gdy do tej Babiej Góry przyjdziesz 1 – 2, 1984 – 1986
Kolektív: Światy Babiej Góry, 2002
Wlodzimierz Wnuk: Obrazki Zakopińskie (sedemdesiate roky 20. storočia)
Kolektív: Gminy Babiogórskie
Kolektív: Pogranicze – Pohraničie 2002, 2003,2004
Zborníky: Wierchy 1948, 1949, 1950, 1951, 1952, 1953
Z karat Wierchow, 1984
Podtatrze 1980, 1984, 1985, 1986
Józef Stolarczyk: Kronika dawnego Zakopanego, 1986
Janus Zdebski: Cmentarz zasluźonych w Zakopanem, 1983
