Zvonila aj pápežovi Jánovi Pavlovi II.

BEŇOVA LEHOTA. „Kedysi zvonil starý Huba, tuto z Beňovej. Potom to dal na starosť mne. Chcel, aby som chodila zvoniť každý večer o šiestej. Aj som chodila - v lete. Ale v zime... Moji chlapčiská mi dali lyže, no ja som sa lyžovala dva razy v živote. Hore ku zvonici som ako-tak vyšla, ale dolu – no, čo vám budem vravieť. Vtedy som povedala, že každý deň sa zvoniť nebude. A zaviedla som zvonenie len vtedy, keď niekto umrie a počas cesty na cintorín,“ hovorí 66-ročná zvonárka z Beňovej Lehoty.
Anna Removčíková s hrdosťou v hlase tvrdí, že zvonila aj pápežovi Jánovi Pavlovi II. „Keď zomrel, aj keď ho išli pochovať. To bola akurát obnovená zvonica. Tak to vtedy pripadlo na mňa, že som ju „zasvätila“. O niekoľko dní som pozerala nejaký nemecký kanál a práve vysielali, ako už pápeža nesú cez tie katakomby. Vravím chytro zaťovi: Peťulko, ponáhľaj sa zvoniť pápežovi, pochovávajú ho,“ spomína pani Anna.
Zvon v drevenej zvonici, ktorú pred niekoľkými rokmi zrekonštruovali, nie je veľký. Sily na jeho rozozvučanie zatiaľ energickej žene stačia. Problém jej skôr robí cesta ku zvonici. Tá totiž stojí na vŕšku nad dedinou. Dôchodkyni dá stúpanie do kopca, navyše v tomto ročnom období aj po zablatenom alebo zamrznutom teréne, poriadne zabrať. Nesťažuje si však, naopak. Pohyb jej vraj prospieva.
„Naposledy som bola zvoniť 4. februára, keď mi zomrel švagor. Sľúbila som mu, že keď sa s ním niečo stane, zazvoním mu.“
Kľúče od historickej pamiat-ky pani Anna nemá, lebo zvonica nie je zatvorená. „Sem-tam počujem, že si tam ktosi zazvoní. No a nech, keď ho to poteší. Ale raz mi niekto ukradol povraz zo zvona. Asi deti, lebo tie sa na ňom zvykli hojdať. Až v Žiline som ho potom bola kupovať. Vtedajší poslanec za našu mestskú časť mi povedal: Idem do Žiliny, poď so mnou, kúpime ten povraz. Roky som v Žiline nebola, a nakoniec som sa tam dostala pre povraz,“ smeje sa A. Removčíková.