darí otvoriť, je zatiaľ otázne.
TRSTENÁ. Ľudia z Trstenej a z Ústia nad Priehradou sa už pred rokmi obrátili na vedenie mesta so žiadosťou o sprejazdnenie priehradného múru. Dôvodom bola a stále je najmä o jedenásť kilometrov dlhšia cesta, ktorú musia Trstenčania a Úsťania každý deň absolvovať pri cestovaní za prácou do Námestova.
„Každý mesiac prejde Trstenčan pracujúci v Námestove o 300 km viac, než by prešiel, keby mohol ísť cez priehradný múr. Je to náročné časovo i finančne,“ súhlasí so sťažnosťami ľudí primátor mesta Jozef Ďubjak. Druhým dôvodom, prečo samospráva stále vyvíja tlak na kompetentné orgány, je sprístupnenie Ústia nad Priehradou, ale najmä Oravskej priehrady z tejto strany pre turistov, ktorí sa chodia v lete na priehradu rekreovať.
Primátor rešpektuje súčasné stanovisko riaditeľa Povodia Váhu Róberta Hoka. „Keď bolo vodné dielo budované a sprevádzkované súčasne ako mostné teleso, je nepochopiteľné, že sa táto jeho funkcia úplne prestala využívať,“ poznamenáva J. Ďubjak.
Začiatkom tohto roka sa preto vedenie trstenskej samosprávy obrátilo na technicko-bezpečnostný dohľad Vodohospodárskej výstavby, š. p. V súčasnosti Trstenčania čakajú na ich vyjadrenie, ktoré by malo jednoznačne potvrdiť, či sa cez múr prechádzať môže, alebo nie.
„Riaditeľ Vodohospodárskej výstavby nás už informoval, že priehradný múr je v dobrom technickom stave, nehrozí jeho uvoľnenie či pretrhnutie. V prípade, že by sa sprejazdnil, bolo by potrebné len upraviť komunikáciu na múre.“
V súčasnosti prebiehajú na vodnom diele Orava technické kontroly. Tie by mali zhodnotiť aktuálny stav diela. Ak technický stav zhodnotia ako dobrý, mohlo by to napomôcť aj otvoreniu mosta. O bezpečný prejazd cez múr, pre ktorý je počas zimných mesiacov bezpodmienečne nutné napríklad aj odhŕňanie snehu, by sa v prípade jeho sprejazdnenia staralo mesto.
„O tom, že vodné dielo je schopné prevádzky bez obmedzenia, sme sa presvedčili aj počas vážnej dopravnej nehody, ku ktorej došlo vlani pri Štefanove nad Oravou. Doprava bola vtedy na niekoľko hodín presmerovaná práve cez priehradný múr. Prechádzali tadiaľ kamióny, autobusy, osobné autá a - fungovalo to,“ dodal primátor.
Prechod cez priehradný múr si pamätá množstvo Trstenčanov, i obyvatelia okolitých dedín. Od jeho vybudovania v 50. rokoch až do veľkej rekonštrukcie v roku 1989 bol prejazdný pre všetky autá.
O vyjadrenie k celej veci sme požiadali aj riaditeľa Povodia Váhu Róberta Hoka. „Argumentov, prečo nie je sprejazdnenie priehradného múru správne, je hneď niekoľko. Komunikácia cez priehradný múr nie je zaradená v cestnej sieti, nikto sa o ňu nestará. V zimnom období nesmie byť táto komunikácia solená, pretože topiaci sa sneh steká dovnútra. Tým by sa zvyšovalo nebezpečenstvo nehôd na múre. Most bol stavaný maximálne do nosnosti 3,5 tony. To síce zahŕňa osobné automobily, pri ich súčasnej hustote však nevieme povedať, aký do-pad by malo sprejazdnenie múra na jeho celkovú konštrukciu, stabilitu. Trváme teda na tom, že priehradný múr je lepšie aj naďalej používať ako účelovú, nie úžitkovú komunikáciu.“
Riaditeľ tiež spomenul, že vlani museli na nevyhnutné opravy preinvestovať 16 597 € (0,5 milióna Sk). „Vlani sme na jednej strane múru robili mikropilotáž z dôvodu mierneho poklesu oporných múrikov. Nebolo to nebezpečné pre fungovanie priehrady, úpravy sme robili najmä kvôli vozovke, ktorá sa na múre nachádza. V súčasnosti budeme sledovať vývoj situácie. Aj podľa toho bude závisieť, ako sa bude ďalej situácia s múrom vyvíjať.“ dodáva riaditeľ. Na záver poznamenal, že by bolo najlepšie, keby sa už dávno bol postavil most vedľa priehradného múru, ktorý by slúžil na prechod áut.
Autor: NK
