„Áno, s odbytom mlieka máme problém,“ potvrdila pre MY Oravské noviny Ľudmila Mokošáková, predsedníčka Poľnohospodárskeho družstva Magura Rabča. „Spracovatelia mlieka majú prebytok, pretože najväčší speňažovateľ mlieka – obchodné reťazce – ho od slovenských výrobcov jednoducho neodoberajú. Zásobujú sa mliekom a mliečnymi výrobkami z dovozu, pretože je to pre nich finančne výhodnejšie.“
Mlieko z dovozu je lacnejšie
Výrobcovia mlieka v celej EÚ sa riadia podľa kvóty, ktorú im určuje EÚ. Tá sa v poslednom roku zvýšila o 2 %. Je teda logické, že krajiny, ktoré mali dostatok mlieka, ho začali vo vyššej miere vyvážať, často za nižšie ceny. „Postupne sa narušila sieť spotreby slovenského mlieka, takže naše mliekarne sa dostali do situácie, keď majú obrovské zásoby mlieka a nemajú ich na trhu kam umiestniť. Na Slovensku zostal jediný obchodný reťazec ktorý predáva slovenské mlieko - COOP Jednota. Všetky ostatné veľké obchodné reťazce nakupujú mlieko zo zahraničia.“
Družstvá museli ísť s cenou dolu
Dalo by sa namietať, že slovenské mlieko je príliš drahé. Zákazník prirodzene berie do úvahy najmä cenu výrobku. „Cena mlieka sa u nás ako u producentov znížila o 0,13 € (4 Sk). Minulý rok sme v januári predávali mlieko za 0,39 € bez DPH (11,62 Sk). Dnes ho musíme predávať za 0,23 € (7,04 Sk). Tržba za mlieko by mala pokryť aspoň náklady na krmivá pre dojnice, spotrebovanú elektrickú energiu, vodu, aj mzdy zamestnancov. V súčasnosti je však situácia taká, že mzdy niet čím vykrývať,“ približuje situáciu Ľ. Mokošáková. „Na druhej strane, keď chce slovenský producent uviesť na trh výrobok, musí spĺňať rôzne prísne kritériá a normy, počnúc prehliadkou chovu veterinárom, hygienou, pracovníci musia absolvovať rôzne školenia a získať certifikáty. A to je finančne veľmi náročné.“
Kontrolujeme len „svojich“
„U nás, najmä v pohraničných oblastiach, príde hocikto napríklad z Poľska, a dá si jednoducho vyhlásiť do rozhlasu, že niečo predáva za nízku cenu. Predáva výrobky, ktoré sú síce lacné, ale nikto ich nikdy neskontroloval, či sú nezávadné. Nikto z týchto predajcov nemá povinnosť predložiť certifikát pôvodu výrobkov. No keby sa dokázala závadnosť niektorého nášho výrobku, čakali by nás neskutočne vysoké sankcie, stopnutie dotácií, ba mohlo by dôjsť aj k zákazu činnosti,“ rozhorčuje sa nad dnešným stavom prdsedníčka PD a pripomenie nedávny prípad lysteriózy na východe Slovenska.
Navrhujú riešenie
Zástupcovia prvovýroby na Orave sa stretli 4. februára v Zuberci. Na Seminári o nových poznatkoch o silážovaní a senážovaní rokovali aj o problematike odbytu mlieka. Zástupcovia družstiev a fariem mohli nielen vyjadriť svoj názor k problému, ale aj navrhnúť opatrenia na podporu predaja slovenských výrobkov.
„V prvom rade budeme musieť zmeniť kŕmne dávky pre dojnice. Musíme sa zamerať na krmoviny, ktoré budú pre nás finančne výhodnejšie, ale krava z nich dokáže dojiť,“ sprostredkovala nám informácie zo stretnutia poľnohospodárov Ľ. Mokošáková. Oravskí prvovýrobcovia ponúkli niekoľko vlastných riešení. Z nich vyplynulo, že by potrebovali aspoň jednorazovú finančnú pomoc na udržanie stád dojníc aj napriek tomu, že v súčasnej situácii to nie je výhodné. No každá kríza raz skončí a založenie produktívnych stád je vždy práca na niekoľko rokov, odhliadnuc od toho, že je to veľmi drahé.
Pomôžu len peniaze
Prvovýrobcovia by teda potrebovali štátnu pomoc na podporu dojníc alebo na podporu „dorobeného“ mlieka, aby mohli na prechodné obdobie preklenúť ťažkú situáciu.
Poľnohospodári síce dostávajú dotácie zo štrukturálnych fondov EÚ, ale štát im za určitých podmienok môže poskytnúť ďalšiu dotáciu. Slovenská republika prijala opatrenia, podľa ktorého bude podporovať spracovateľov mlieka, teda mliekarne. Tie dostanú prostriedky, aby mohli vyviezť maslo a sušené mlieko. To by chceli provovýrobcovia zmeniť.
„Chceli by sme dosiahnuť, aby štát podporil aj prvovýrobu, teda chovy, pretože ak nebudú chovy, nebude ani mlieko, ani výrobky z neho, a Slovensko sa stane úplne závislé od zahraničných dodávateľov tejto komodity. Ale nie je to len o nás, chovateľoch a spracovateľoch mlieka. Keď nebudú chovy, nebude treba ani krmivá... A k slovu príde typický dominoefekt – o prácu budú prichádzať ďalší a ďalší ľudia,“ konštatuje Ľ. Mokošáková.
Mlieko vylievať nechcú
Nielen provýrobcovia, aj spracovatelia mlieka investovali do produkcie kvalitného mlieka a výrobkov, i do modernizácie technológií stovky miliónov korún. Ak sa situácia v najbližšom období nezmení, chovatelia budú musieť znižovať stavy dojníc a vracať získané dotácie – samozrejme, aj so súvisiacimi sankciami. Takto by mohlo dôjsť ku kolapsu celej výroby mlieka.
Prvovýrobcovia sa zatiaľ nerozhodli pre rázny protest. Nebudú blokovať cesty, ani vylievať mlieko do kanálov či zastavovať dodávky spracovateľom. Podľa nich by išlo o nekresťanské plytvanie a poškodili by tým v prvom rade seba. „Stratili by sme aj to málo, čo dostaneme,“ konštatujú slovenskí výrobcovia vo výzve, ktorou žiadajú o po-moc Slovenskú potravinársku a poľnohospodársku komoru. „Nedodáme my, dodá niekto iný. Ak by náhodou aj nie, zahraničný majiteľ mliekareň zatvorí a obchodné reťazce tovar dovezú zvonka.“
Volanie o pomoc
Poľnohospodári, ktorí sa stretli v Zuberci, ale aj ďalší z celého Slovenska, žiadajú teda štátne a samosprávne orgány prehodnotiť súčasnú kritickú situáciu na trhu s poľnohospodárskymi komoditami a urýchlene prijať účinnné protiopatrenia.
Okrem už navrhovaných riešení požadujú prvovýrobcovia zrušenie dane z pôdy, zvýšenie kontroly kvality a zdravotnej nezávadnosti dovážaných potravín, reálne zavedenie školského mliečneho programu či urýchlenie skúšky na predaj poľnohospodárskych komodít pre tzv. „predaj z dvora“.
Autor: VERONIKA PRISENŽŇÁKOVÁ