Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Hľadanie nových horizontov

SLOVENSKÁ LITERATÚRA funguje akoby v dvoch rovinách: prvou je bratislavské centrum a druhou zvyšok Slovenska. Samozrejme, zvyšok Slovenska ťahá za kratší koniec pokiaľ ide o možnosť publikovania, vzájomných bezprostredných kontaktov medzi literátmi, publi


citu, reklamu a povedzme aj nejakú tú popularitu. Pritom aj na „vidieku“ tvoria výrazné talenty a existuje literárny život, ktorý dáva vedieť o sebe svojmu okoliu, napríklad v rámci vlastného regiónu. Určite sa ani za čias Hviezdoslava a Jégeho nedala bez podpory „vonkajších zdrojov“ urobiť diera do sveta, ani len do slovenského. (V ich časoch to bol Martin a Matica slovenská.) Dnes to platí ešte viac. Kto chce viditeľne preniknúť do slovenskej literatúry, musí sa „potiahnuť“ bližšie k jej epicentru. Asi tak nejako to funguje aj v prípade hornooravského básnika a publicistu Rudolfa Juroleka. K písaniu poézie vás privied-la zrejme potreba dialógu s vlastným vnútrom. Kedy ste si začal uvedomovať potrebu byť videný a poznaný aspoň vo svojom najbližšom okolí? - Písať básne s trochu vážnejšími ambíciami som začal dosť neskoro, až ako 20-ročný vysokoškolák. Iní, napríklad Daniel Hevier, mali v tom veku za sebou už prvé zbierky. Isté pokusy, skôr prozaické, som síce robil už v treťom-štvrtom ročníku gymnázia, no vtedy vari každý niečo skúša, nič vážne to ešte nebolo. Až keď som bol prvák na vysokej škole, zistil som, že básne sa dajú nielen písať, ale aj uverejňovať. V tom čase – boli to roky normalizácie – bolo možné publikovať iba v niekoľkých štátom kontrolovaných literárnych časopisoch a novinách. Pre začínajúcich autorov bola určená príloha Nové slovo mladých v týždenníku Nové slovo, ktorú viedol Vojtech Mihálik. Bol som málo informovaný, nezorientovaný chlapec z vidieka, netušil som, že Mihálikova príloha je oficiálnou režimovou odchovňou novej socialistickej básnickej generácie. Posielal som tam svoje prvé básničky, pretože som sa chcel prezentovať a konfrontovať s ostatnými mladými píšucimi ľuďmi. Každá uverejnená báseň mi urobila radosť. Pomerne rýchlo som prišiel na to, že sa od nás žiada tzv. angažované písanie, no na to som ja akosi nebol vnútorne uspôsobený. Písal som väčšinou prírodnú lyriku alebo niečo z každodenného civilného života. Až neskôr, niekedy v osemdesiatych rokoch, som zistil, že existuje aj niečo ako neoficiálna, zakázaná slovenská a česká literatúra. Tento moment potom zásadne ovplyvnil môj literárny vývin. Kedy ste prvýkrát pocítili, že si vás všimli aj mimo Oravy? Aká bola na to vaša reakcia? - Začal som vlastne hneď mimo Oravy, v spomínanom Novom slove mladých a literárnej prílohe Smeny na nedeľu. To už znamenalo, že si moje veci všimli v rámci Slovenska. Tešilo ma to, ale hlavne povzbudzovalo do ďalšej tvorby. Dovtedy som sa vo voľnom čase venoval najmä športu – ten šiel potom trocha bokom a hlavné miesto zaujala poézia. Čítal som takmer denne, najmä cez prázdniny, pretože som musel veľa doháňať. Uvedomovali ste si, niekedy frustrujúco, že ste na Orave fyzicky veľmi odlúčený od pulzujúceho literárneho života? - Občas áno, predovšetkým asi prvých desať rokov môjho písania. No neskôr som si na to zvykol a začal som to dokonca považovať za svoju výhodu. Mohol som sa na písanie viac koncentrovať a mal som tu podnety, ktoré v centre nemali – život v prírode. To, že som bol odkázaný takmer len sám na seba, bol tiež pozitívny faktor. Na hornej Orave žijú a tvoria výrazné literárne talenty: Ján Štepita, Andrej Hablák, Jarko Broz, Jaroslav Klus, Jozef Medard Slovík. Podarilo sa im upútať na seba pozornosť aj za hranicami regiónu a získať literárne ocenenia. Čo by ste im odkázali, jednotlivo alebo spoločne, v súvislosti s ich presadením sa na literárnej scéne? - Nemám pocit, že by som im mohol dávať nejaké rady. Sú to všetko autori, najmä tí starší, ktorí už majú čosi za sebou a vedia svoje. Ak už niečo odkázať, tak hádam len toto: nech ďalej veria tomu, čo robia, bez ohľadu na úspechy či neúspechy. Starosť autora je písať, tvoriť, presadenie sa či nepresadenie už jeho starosť nie je. Kvalitu si skôr či neskôr určite niekto všimne. Veríte v to, že na Orave exis-tuje genius loci, ktorý nejakým spôsobom ovplyvňuje tu žijúcich talentovaných literátov? - Genius loci je vari až exaktne dokázateľný jav. Má ho každé miesto, každý kraj, takže určite ho má aj Orava. Ale nemyslím si, že vo väčšej miere ako napríklad Liptov, Kysuce, Zemplín či Záhorie. Ibaže každý kraj je niečím osobitý. A Orava má svoje jedinečné fluidum, aké človek nenájde nikde na svete a ktoré ovplyvňuje jej obyvateľov, ale i návštevníkov. Vaša poézia je dosť kozmopolitná, preto je schopná osloviť aj ľudí nielen mimo nášho regiónu, ale aj mimo Slovenska. Zohrala Orava nejakú úlohu vo vývoji vašej tvorby? - Určite, a myslím si, že zásadnú. No ten vplyv je viac-menej podvedomý. Jednoducho, s Oravou som vyrastal a dlho žil, a stále s ňou žijem. Ani vplyv rodiny na náš budúci vývoj si neuvedomujeme, ale je rozhodujúci. Nedávno ste dostali literárnu cenu Bank Austria Literaris. Malo to súvis s tým, že toho času žijete striedavo na Slovensku a v Rakúsku? - Poroty, slovenská i me-dzinárodná, ktoré o tejto cene rozhodovali, o tom, pokiaľ viem, nič nevedeli. A pri ich rozhodovaní by to ani nemohlo zohrať žiadnu úlohu. Čo podľa vás zavážilo, že ste bol vybraný na túto cenu práve vy, hoci ako ste sám povedal: „mohli tam byť aj iní slovenskí spisovatelia“? - Na to by sa bolo treba spýtať poroty. Za Slovensko sme boli nominovaní dvaja: Agda Bavi Pain s prózou Koniec sveta a ja so zbierkou básní Život je možný. Keby to bolo na mne, vybral by som namiesto seba Erika J. Grocha. Už slovenská nominácia je pre mňa veľká pocta, nieto ešte jedna zo štyroch cien v konkurencii 16 krajín a preklad mojej zbierky do nemčiny. Zdôvodnenie slovenskej poroty som počul, keď nás ako nositeľov ceny predstavili v Bratislave. V mojom prípade u nej asi najviac zavážil, ak som to správne pochopil, istý „minimalizmus“ v poézii i v sebaprezentácii na literárnej scéne. Ale ocenenie nepreceňujem, skôr sa mám na pozore. Kedysi som napísal, že úspech devalvuje zmysel akejkoľvek tvorivej činnosti – a to si myslím stále. V európskom literárnom kontexte je slovenská tvorba zaujímavá tým, že je zatiaľ dosť „exotická“. Alebo máme intelektuálné a organizačné predpoklady vniesť do tohto kontextu svoj vklad? - Myslím, že slovenská literatúra „exotickou“ z tohto pohľadu ešte dlho zostane. Len ťažko totiž môžeme súťažiť s literatúrami početne veľkých národov. Veľké literatúry si vystačia aj samy, malé, žiaľ, nie. Ale svojimi najlepšími dielami sa naša literatúra kvalitou približuje k európskej i svetovej, v niektorých prípadoch sa im aj vyrovná. Takých diel je však u nás málo, pretože, jednoducho, ich množstvo je priamo úmerné počtu Slovákov k počtu obyvateľov planéty. Géniovia sa u nás nerodia vo väčšej miere – ale ani v menšej – ako inde.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  4. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  5. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  6. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  7. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  8. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  9. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  10. Pomáhajte čítaním
  1. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  2. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  3. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  4. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  5. Aplikácia, kde z pohodlia domova zlikvidujete škodovú udalosť?
  6. Škola môže vyzerať aj inak!
  7. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  8. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  9. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  10. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 33 797
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 24 350
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 22 372
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 100
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 776
  6. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 11 808
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 403
  8. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 11 301
  9. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 538
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 517
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Hern má krízovú radu aj stopovačov. Strojárne otestovali všetkých zamestnancov

V Herne majú za sebou už šieste kolo testovania na COVID-19. Vedenie strojární odporúča firmám testovanie zamestnancov.

Testovanie v strojárňach Hern Námestovo.

Najlepší strelec mohol ostať v Dlhej, rozhodol sa pre Babín

Marcel Kunocha si vyskúšal všetky pozície. Najlepšie sa cíti v útoku.

Marcel Kunocha (pri lopte) strelil na jeseň 13 gólov.

Chceme, aby mali mladí futbalisti pamiatku

Po skvelých odozvách z minulých rokov sme sa opäť rozhodli spustiť obľúbenú rubriku Predstavujeme futbalové nádeje.

Ukážka z minulých rokov.

Zomrel spišský biskup Mons. Štefan Sečka

V nemocnici v Levoči dnes ráno zomrel spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka. Jeho biskupským heslom bolo Crux Christi perficiat nos (Kristov kríž nech nás zdokonalí).

Mons. Štefan Sečka

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na štyroch miestach v Trenčíne budú testovať z auta. Odberné miesto je aj na futbalovom štadióne

Na celoplošné testovanie bude Trenčanom k dispozícii počas dvoch najbližších víkendov 50 odberných miest. Pozrite si, kde ich nájdete.

Pacientov a pokút v Trnave pribúda

Celoplošné testovanie čaká Trnavu už tento víkend.

Virológ Klempa: Najbližšie týždne budú pre nás veľmi ťažké

Boris Klempa tvrdí, že celoplošné testovanie je teoreticky skvelá vec. Treba však brať do úvahy všetky okolnosti či riziká.

Už ste čítali?