Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Hľadanie nových horizontov

SLOVENSKÁ LITERATÚRA funguje akoby v dvoch rovinách: prvou je bratislavské centrum a druhou zvyšok Slovenska. Samozrejme, zvyšok Slovenska ťahá za kratší koniec pokiaľ ide o možnosť publikovania, vzájomných bezprostredných kontaktov medzi literátmi, publi


citu, reklamu a povedzme aj nejakú tú popularitu. Pritom aj na „vidieku“ tvoria výrazné talenty a existuje literárny život, ktorý dáva vedieť o sebe svojmu okoliu, napríklad v rámci vlastného regiónu. Určite sa ani za čias Hviezdoslava a Jégeho nedala bez podpory „vonkajších zdrojov“ urobiť diera do sveta, ani len do slovenského. (V ich časoch to bol Martin a Matica slovenská.) Dnes to platí ešte viac. Kto chce viditeľne preniknúť do slovenskej literatúry, musí sa „potiahnuť“ bližšie k jej epicentru. Asi tak nejako to funguje aj v prípade hornooravského básnika a publicistu Rudolfa Juroleka. K písaniu poézie vás privied-la zrejme potreba dialógu s vlastným vnútrom. Kedy ste si začal uvedomovať potrebu byť videný a poznaný aspoň vo svojom najbližšom okolí? - Písať básne s trochu vážnejšími ambíciami som začal dosť neskoro, až ako 20-ročný vysokoškolák. Iní, napríklad Daniel Hevier, mali v tom veku za sebou už prvé zbierky. Isté pokusy, skôr prozaické, som síce robil už v treťom-štvrtom ročníku gymnázia, no vtedy vari každý niečo skúša, nič vážne to ešte nebolo. Až keď som bol prvák na vysokej škole, zistil som, že básne sa dajú nielen písať, ale aj uverejňovať. V tom čase – boli to roky normalizácie – bolo možné publikovať iba v niekoľkých štátom kontrolovaných literárnych časopisoch a novinách. Pre začínajúcich autorov bola určená príloha Nové slovo mladých v týždenníku Nové slovo, ktorú viedol Vojtech Mihálik. Bol som málo informovaný, nezorientovaný chlapec z vidieka, netušil som, že Mihálikova príloha je oficiálnou režimovou odchovňou novej socialistickej básnickej generácie. Posielal som tam svoje prvé básničky, pretože som sa chcel prezentovať a konfrontovať s ostatnými mladými píšucimi ľuďmi. Každá uverejnená báseň mi urobila radosť. Pomerne rýchlo som prišiel na to, že sa od nás žiada tzv. angažované písanie, no na to som ja akosi nebol vnútorne uspôsobený. Písal som väčšinou prírodnú lyriku alebo niečo z každodenného civilného života. Až neskôr, niekedy v osemdesiatych rokoch, som zistil, že existuje aj niečo ako neoficiálna, zakázaná slovenská a česká literatúra. Tento moment potom zásadne ovplyvnil môj literárny vývin. Kedy ste prvýkrát pocítili, že si vás všimli aj mimo Oravy? Aká bola na to vaša reakcia? - Začal som vlastne hneď mimo Oravy, v spomínanom Novom slove mladých a literárnej prílohe Smeny na nedeľu. To už znamenalo, že si moje veci všimli v rámci Slovenska. Tešilo ma to, ale hlavne povzbudzovalo do ďalšej tvorby. Dovtedy som sa vo voľnom čase venoval najmä športu – ten šiel potom trocha bokom a hlavné miesto zaujala poézia. Čítal som takmer denne, najmä cez prázdniny, pretože som musel veľa doháňať. Uvedomovali ste si, niekedy frustrujúco, že ste na Orave fyzicky veľmi odlúčený od pulzujúceho literárneho života? - Občas áno, predovšetkým asi prvých desať rokov môjho písania. No neskôr som si na to zvykol a začal som to dokonca považovať za svoju výhodu. Mohol som sa na písanie viac koncentrovať a mal som tu podnety, ktoré v centre nemali – život v prírode. To, že som bol odkázaný takmer len sám na seba, bol tiež pozitívny faktor. Na hornej Orave žijú a tvoria výrazné literárne talenty: Ján Štepita, Andrej Hablák, Jarko Broz, Jaroslav Klus, Jozef Medard Slovík. Podarilo sa im upútať na seba pozornosť aj za hranicami regiónu a získať literárne ocenenia. Čo by ste im odkázali, jednotlivo alebo spoločne, v súvislosti s ich presadením sa na literárnej scéne? - Nemám pocit, že by som im mohol dávať nejaké rady. Sú to všetko autori, najmä tí starší, ktorí už majú čosi za sebou a vedia svoje. Ak už niečo odkázať, tak hádam len toto: nech ďalej veria tomu, čo robia, bez ohľadu na úspechy či neúspechy. Starosť autora je písať, tvoriť, presadenie sa či nepresadenie už jeho starosť nie je. Kvalitu si skôr či neskôr určite niekto všimne. Veríte v to, že na Orave exis-tuje genius loci, ktorý nejakým spôsobom ovplyvňuje tu žijúcich talentovaných literátov? - Genius loci je vari až exaktne dokázateľný jav. Má ho každé miesto, každý kraj, takže určite ho má aj Orava. Ale nemyslím si, že vo väčšej miere ako napríklad Liptov, Kysuce, Zemplín či Záhorie. Ibaže každý kraj je niečím osobitý. A Orava má svoje jedinečné fluidum, aké človek nenájde nikde na svete a ktoré ovplyvňuje jej obyvateľov, ale i návštevníkov. Vaša poézia je dosť kozmopolitná, preto je schopná osloviť aj ľudí nielen mimo nášho regiónu, ale aj mimo Slovenska. Zohrala Orava nejakú úlohu vo vývoji vašej tvorby? - Určite, a myslím si, že zásadnú. No ten vplyv je viac-menej podvedomý. Jednoducho, s Oravou som vyrastal a dlho žil, a stále s ňou žijem. Ani vplyv rodiny na náš budúci vývoj si neuvedomujeme, ale je rozhodujúci. Nedávno ste dostali literárnu cenu Bank Austria Literaris. Malo to súvis s tým, že toho času žijete striedavo na Slovensku a v Rakúsku? - Poroty, slovenská i me-dzinárodná, ktoré o tejto cene rozhodovali, o tom, pokiaľ viem, nič nevedeli. A pri ich rozhodovaní by to ani nemohlo zohrať žiadnu úlohu. Čo podľa vás zavážilo, že ste bol vybraný na túto cenu práve vy, hoci ako ste sám povedal: „mohli tam byť aj iní slovenskí spisovatelia“? - Na to by sa bolo treba spýtať poroty. Za Slovensko sme boli nominovaní dvaja: Agda Bavi Pain s prózou Koniec sveta a ja so zbierkou básní Život je možný. Keby to bolo na mne, vybral by som namiesto seba Erika J. Grocha. Už slovenská nominácia je pre mňa veľká pocta, nieto ešte jedna zo štyroch cien v konkurencii 16 krajín a preklad mojej zbierky do nemčiny. Zdôvodnenie slovenskej poroty som počul, keď nás ako nositeľov ceny predstavili v Bratislave. V mojom prípade u nej asi najviac zavážil, ak som to správne pochopil, istý „minimalizmus“ v poézii i v sebaprezentácii na literárnej scéne. Ale ocenenie nepreceňujem, skôr sa mám na pozore. Kedysi som napísal, že úspech devalvuje zmysel akejkoľvek tvorivej činnosti – a to si myslím stále. V európskom literárnom kontexte je slovenská tvorba zaujímavá tým, že je zatiaľ dosť „exotická“. Alebo máme intelektuálné a organizačné predpoklady vniesť do tohto kontextu svoj vklad? - Myslím, že slovenská literatúra „exotickou“ z tohto pohľadu ešte dlho zostane. Len ťažko totiž môžeme súťažiť s literatúrami početne veľkých národov. Veľké literatúry si vystačia aj samy, malé, žiaľ, nie. Ale svojimi najlepšími dielami sa naša literatúra kvalitou približuje k európskej i svetovej, v niektorých prípadoch sa im aj vyrovná. Takých diel je však u nás málo, pretože, jednoducho, ich množstvo je priamo úmerné počtu Slovákov k počtu obyvateľov planéty. Géniovia sa u nás nerodia vo väčšej miere – ale ani v menšej – ako inde.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  1. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  2. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  3. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  4. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  5. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Budovanie zelenej značky
  9. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  10. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 21 005
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 20 690
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 17 872
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 621
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 238
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 960
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 465
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 316
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 182
  10. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020 7 051
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Ľadová stena z lezcom.

Stenu vytvorila partia nadšencov lezenia po ľade aj horách. Má dvanásť metrov, pre lezcov sa radí medzi tie najťažšie a ako mrzne jej vzhľad, sa tak každý deň mení.

18 h
Miesto zadržania unukajúceho vodiča.

Vodič mal zobratý vodičák a už mal sedieť vo väzení.

20 h

Ďalší diel online diskusie vysielame LIVE vo štvrtok o 11:00 hod na našom Facebooku.

25. jan
Vráti sa alebo nevráti florbal ešte túto sezóna na palubovky?

Kluby by museli investovať veľa peňazí.

23 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

17 h

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

25. jan

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

23 h

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

14 h

Už ste čítali?