Záhoranská oblasť – Zagorzański region
Záhoranskí Gorali obývajú terény Beskidu Wyspowego a Gorcow. Strediskami Zagorzańska sú gminy Mszana Dolna a Niedźwiedź.
Mužský kroj tu pozostáva z bielych nohavíc s parenicami z rastlinných motívov a červeno-čiernymi lampasmi. Obuvou sú krpce s vlnenými ponožkami alebo čižmy. Košele sú biele, vyšívané. Biele vesty sú lemované farebnými šnúrkami. Čierne klobúky zdobia mušličky. Doplnkom odevu sú úzke zbojnícke opasky.
Ženský kroj tvorí farebná sukňa, biela blúzka so širokou čipkou a červená šnurovačka. Vrchným odevom je vyšívaný kabátik alebo kožuch. Dievčatá si zapletajú vlasy do vrkočov, vydaté ženy nosia na hlave šatky. Ako obuv používajú krpce a vysoké šnurovacie topánky.
Ich kapela pozostáva z huslí – prím a sekúnd, basy, trúbiek a klarinetov.
V Porębie Wielkiej je Múzeum Wladislava Orkana, tvorcu a ideológa podhaľanského regionalizmu - „dumaca z Gorców“ (dumac – mysliteľ, filozof). V Niedźwiedźiu a v Nowom Targu má postavené pomníky.
Lacká oblasť – Lacki region
Lackí Gorali obývajú južnú časť okresu Limanowa, gminy Kamenica a Slopnica, a gminu v západnej časti okresu Nowy Sącz. Sú to tzv. bieli Gorali, čo je odvodené od farby kroja.
Mužský kroj pozostáva z bielych nohavíc (portky) s červenými parenicami a lampasmi, bielej košele a čierneho klobúka s mušličkami alebo retiazkou. Obuvou sú krpce s bielymi ponožkami.
Ženský kroj tvorí kvetovaná spodnička, farebná sukňa, biela košeľa s rozšírenými rukávmi, korzet zviazaný červenou stuhou a korále okolo krku.
V roku 1933 učiteľka Mária Chwalibóg založila v Lacku regionálny spbor Górale Laccy. Vďaka účinkovaniu súboru pretrvali do dnešných čias autentické tance, muzika i spev lackých Goralov. V Slopnici pôsobí goralský súbor Slopniczanie a v Kamenici súbor Gorce. Ich piesne sú veľmi melodické.
Tancujú sa tu rezké polky (ostrá, besná a trpká), dvojité krakowiaky a kresané. Inštrumenty kapiel tvoria husle a basy. Z muzikantov boli najvýznamnejší František Kurzeja a StanislavWachala.
Nadpopradská oblasť – Nadpopradzki region
Územím Nadpopradských goralov je prielom rieky Poprad v južnej časti okresu Nowy Sacz. Tvoria ho gminy Piwniczna a Rytro. Nadpopradských Goralov volajú aj čiernymi Goralmi. Názov sa viaže k farbe kroja so skromnými ozdobami.
Mužský kroj: čierne nohavice (portky) s úzkymi červenými lampasmi, biela košeľa a čierna huňa, čierny klobúk s červenou šnúrkou.
Ženský kroj: spodnička a sukňa zhodnej farby s blúzkou, biela zásterka, farebná šatka. Muži i ženy nosia na nohách krpce s návlakami.
Goralská muzika sa tu skladá z huslí, basy, klarinetov a heligónky. Typickými tancami sú polka, čardáš, zvŕtaný a zametaný.
V roku 1965 traja zanietení učitelia z Piwnicznej Eduard Grucel Eugeniusz Lebdowicz a Mieczyslaw Lomnicki založili folklórny súbor Dolina Popradu, ktorý je laureátom mnohých festivalov. Získal najvyššie vyznamenanie v oblasti poľskej kultúry - Cenu Oskara Kolberga.
Folklórom tejto skupiny Goralov sa začali zaoberať etnografi 50. rokov XX. storočia. Výskum robil pracovník Etnografického múzea v Krakowe Zbygniew Szewczyk.
