epozorní.
Ako ste sa stali súkromným detektívom?
– Tridsať rokov som pracoval na rezorte ministerstva vnútra, potom som odišiel do civilu. Keďže som niekoľko rokov riadil a kontroloval výkon strážnych služieb v teréne, rozhodli sme sa po odchode do civilu jednu založiť. Naše služby sme potom rozšírili aj o tie detektívne. Ako bývalý policajt som už nejaké skúsenosti mal. Na začiatku sme ako súkromní detektívi pracovali štyria. Vzhľadom na to, že detektívna služba nebola výnosná a nemali sme ani toľko prípadov, ostali sme dvaja.
Čítavali ste aj detektívky?
– Nie. Realita života je aj tak oveľa tvrdšia, než je to v knihách. Tá ma naučila pohybovať sa v kriminálnom prostredí a riešiť veci v súlade s právom a potrebami ľudí.
Musí súkromný detektív mať nejaké špecifické vlastnosti?
– Každá práca, aby bola kvalitná, si vyžaduje primeraný perfekcionizmus. Aj malé nedostatky môžu totiž spôsobiť obrovské problémy, či už klientovi alebo našej spoločnosti. Súkromný detektív musí byť hlavne intuitívny, musí vedieť rýchlo reagovať na vývoj situácie, najmä v teréne. Mal by mať tiež logické myslenie, vytrvalosť a takisto aj dostatok teoretických vedomostí a praktických skúseností. Samozrejme, mal by byť aj trpezlivý. Na sledované osoby musíme niekedy dlho čakať. Treba na to pokoj a u môjho kolegu aj krabičku cigariet. (smiech)
Ako vyzerá váš pracovný deň?
– Pracovná doba u nás rozhodne nie je osemhodinová. O práci premýšľam často aj doma. Čo ako robiť, kade pôjdeme, či máme dostatok informácií. Predtým, než sa do niečoho pustíme, musíme ich analyzovať. Informácie si, podobne ako novinári, musíme overovať, aby neodviedli našu pozornosť bokom. To stojí niekedy najviac námahy a času, nehovoriac o peniazoch. S manželkou sa však o týchto veciach nerozprávam. Klientovi sa zaväzujeme mlčanlivosťou.
S akými prípadmi sa na vás klienti obracajú?
– Pracujeme na rozvodových záležitostiach, no riešime aj trestné veci. Od dlžníkov zase vymáhame niekoľko rokov staré pohľadávky. Najprv však musíme zistiť jeho majetkové
predpoklady, či svoj dlh môže splatiť alebo nie.
Beriete každú zákazku?
– Nepúšťame sa strmhlav do každého problému. Najprv si snažíme s naším klientom dohodnúť podmienky.
Aké podmienky?
– Každému prípadu predchá-dza rozhovor s naším klientom. Musíme súhlasiť s tým, čo od nás vyžaduje. Stalo sa nám, že jeden muž od nás chcel veci, ktoré sme si ako súkromní detektívi vôbec nemohli dovoliť.
Napríklad?
– Napríklad keď od nás žiadal, aby sme pomocou fyzickej sily vymáhali od niekoho určité pohľadávky. Lenže toto už hraničí s vydieraním. Efekt by sme síce dosiahli určite skôr, ale my sa musíme pri práci riadiť paragrafmi zákona.
Sledujete aj neverných manželov?
– Mali sme už niekoľko takých prípadov, ale nie je to také zábavné, ako by sa mohlo zdať. Rozvodové konanie nie je samo o sebe príjemné. Väčšinou nás kontaktujú manželky, ktoré chcú pred súdom preukázať manželovu neveru.
Ako dlho trvá, kým získate nejaké dôkazy?
Podľa toho, ako často muž chodí za svojou milenkou. (smiech) Do prípadu sa pustíme hneď, ale nevieme, ako dlho bude trvať. Musíme najprv získať základné informácie o tom, ako sledovaný vyzerá, kde býva, pracuje, ako často chodí za milenkou a podobne. Sledujeme ho dovtedy, kým nejaké dôkazy nezískame, alebo dokedy to od nás klient vyžaduje. Svojím spôsobom sme ako paparazzi.
Stáva sa, že nezískate žiadne dôkazy?
– Skôr sa nám stalo, že klient nakoniec nebol spokojný s výsledkom. Ak sa napríklad žena
od nás dozvedela, že jej muž nie je neverný, neverila tomu a v prípade sme museli na jej žiadosť pokračovať.
Sú vaše zistenia použiteľné aj pred súdom?
– Zákon ich umožňuje použiť v dôkazovom konaní. Určite však nie v takom rozsahu, ako napríklad polícia. Používame len tie formy práce a technické prostriedky na dokumentovanie, ktoré sú v súlade so zákonom. Po dohode sa môžeme obrátiť aj na políciu, ale nemôžeme od nich žiadať informácie, ku ktorým sami nemajú prístup. Niektoré nám poskytnúť ani nemôžu. Polícia nám napríklad asistuje aj vtedy, ak máme podozrenie, že osoba, ktorú sledujeme alebo od ktorej vymáhame dlhy, by na nás mohla fyzicky zaútočiť.
Je vaša práca nebezpečná?
– Nebezpečná je v tom, že nikdy neviete, čo vás čaká. Ako súkromná osoba sa však nebojím. Nemám ani vnútorné obavy pustiť sa do veci.
Odhalil vás už niekedy človek, ktorého ste sledovali?
– Nie. Ale nie sme ani príliš krytí, skôr ten človek je nepozorný. Tak by to malo byť, ak chceme dosiahnuť výsledky.
Používate aj nejaké špeciálne zariadenia?
– Len tie klasické, ako fotoaparát či videokameru. Iná technika, ktorú môžeme použiť iba v súlade s predpismi, je finančne náročná. Tým by sa cena pre klienta, samozrejme, zvýšila. Taká je však laická predstava o práci súkromného detektíva.
Mali ste počas roka veľa prípadov?
– Za rok sme ukončili asi desať prípadov, niektoré máme rozpracované. Detektívna služba nie je ešte vrytá do povedomia ľudí natoľko, aby sa so svojimi problémami obracali na nás. Radšej si ich riešia individuálne. Detektívne služby sa na Slovensku rozbehli len prednedávnom. Dúfam, že sa to časom zlepší.
Autor: LJ
