ÚSTIE NAD PRIEHRADOU. Myšlienka organizovať detské tábory pre deti z detských domovov, hendikepované deti a súrodencov, ktorých niekto rozdelil, sa zrodila pred štyrmi rokmi.
„Vtedy sme sa ako dobrovoľníci dostali do tábora, v ktorom boli deti z detského domova. Počas dvoch týždňov sme sa zoznámili s množstvom veľmi krutých detských osudov. Mnohým chýbali súrodenci, ktorých nevideli aj niekoľko rokov, nevedeli ani, kde sú. Tieto osudy nás hlboko zasiahli, ani jeden z nás na ne nemohol zabudnúť. Začali sme rozmýšľať, ako by sme im mohli pomôcť,“ spomína na začiatky Milan Daniel, vedúci občianskeho združenia Minibodka, ktoré vzniklo práve na tento účel.
Neprešiel ani mesiac od skončenia tábora a dobrovoľníci sa stretli. Dohodli sa, že založia občianske združenie, ktorého hlavným poslaním bude organizovanie letných a vianočných táborov pre deti z detských domovov, ktoré majú súrodencov v inom detskom domove alebo v adoptívnych rodinách, ale aj pre deti s hendikepom. „Nultý ročník vianočného tábora sme zorganizovali pred tromi rokmi. Takmer celý rok predtým sme mali plné ruky práce. Museli sme osloviť množstvo sponzorov, nadácií, získať potrebné peniaze. Celé mesiace sme strávili vyhľadávaním súrodeneckých skupín. Oslovovali sme náhradných rodičov, vedúcich domovov. Bolo to časovo aj finančne veľmi náročné. Veď deti sú rozmiestnené po celom Slovensku, niektoré dokonca v Čechách. Ale stálo to zato. Tábora sa zúčastnilo 110 detí zo siedmich detských domovov. Stretlo sa dvadsať súrodeneckých skupín, z nich dnes žije spolu až päť. Nultý tábor dopadol veľmi dobre, preto sme si povedali, že založíme tradíciu,“ hovorí M. Daniel.
Po vianočnom tábore nasledoval prvý letný tábor, tiež zožal úspech. „Po táboroch je veľký dopyt. Sme jediné združenie, ktoré sa zaoberá spájaním súrodencov z detských domovov. Problém však máme s financiami, na hľadanie súrodencov ich potrebujeme pomerne veľa.“
Organizátori tohtoročného vianočného tábora – OZ Minibodka v spolupráci s OZ Misia mladých, množstvom dobrovoľníkov, pedagógov, psychológov a zdravotníkov – pripravili pre deti špeciálny rehabilitačno-psychologický program. Založený bol na zážitkoch detí.
„Deti vedieme k tomu, aby čo najviac času trávili vonku, aby niečo spolu tvorili, aby stále niečo robili. Zo skúsenosti vieme, že nemajú príliš rady zimu a nerady sú vonku. Chceme však, aby si užili tunajší vynikajúci vzduch. Hoci najprv nechcú von ani za svet, potom ich odtiaľ nemôžeme dostať dovnútra. Chceme, aby si uvedomili, že veci nemusia robiť z donútenia, ale preto, že im to pomáha, povzbudzuje, teší. Misia mladých pripravila pre deti množstvo zážitkových činností v prírode, so zvieratami, doplnili sme to hudbou, rôznymi výletmi, športom,“ dodáva Milan.
Deti mali každé ráno naplánované prechádzky, po nich nasledovala hra na gitare, tance, spev, starších učili riešiť záťažové rodinné situácie.
My sme tábor navštívili v posledný minuloročný utorok ráno, tesne pred odchodom detí na lyžovačku v Oraviciach. Koncom týždňa ich čakal karneval na saniach, nočné hry, zimná rozprávka, hudba, spev. V sobotu absolvovali v Tvrdošíne benefičný koncert na pomoc súrodencom Horváthovým. „Som vďačný Bohu za zoskupenie ľudí, ktorí tu sú, pretože tu vládne úžasná atmosféra. Vďaka však patrí aj všetkým „zvonku“, ktorí nám pomáhajú.“
