Bolo mu ľúto vyhadzovať toľko kože

„Ako som sa k tomu dostal?“ pousmeje sa nad našou otázkou. „Syn šiel pred rokmi s folklórnou skupinou vystupovať do televízie. Potreboval krpce. Požičal som si staré krpce, podľa nich som vyrezal z kože nové, a keďže času som mal málo, ešte v autobuse cestou do Bratislavy som ich zošíval.“
O ručne vyrobené krpce prejavila záujem i miestna detská folklórna skupina Goralecky. „Či by som im krpce neušil? To áno, len som mal jeden problém - nemal som kožu. Chodím ju nakupovať do Liptovského Mikuláša. Meter štvorcový vyjde na cca 1700 korún a koža sa predáva na kvadranty. Menej ako dva kvadranty nie je možné kúpiť. Cena krpcov by tak bola príliš vysoká.“
V rodine Dominovcov nebolo kožiarskej, ani obuvníckej tradície: „Dedo bol krajčír, šil nohavice zo súkna. Ja som sa naučil pracovať s kožou až u istého podnikateľa, ktorý sa zaoberal výrobou obuvi.“ Vendelín Domin tam sekal kožu na zvršky topánok. Zároveň „odkukal“ technológiu práce s kožou. Pri sekaní ostávalo veľa odpadu a Vendelín o zbytky prejavil záujem. Bolo mu ľúto vyhadzovať toľko kože. Podnikateľ mu teda zvyšky dal.
„Chodil som po mestách a prezeral si výklady obchodíkov so suvenírmi. Potom som skúsil vyrobiť kľúčenky, prívesky a veľa ďalších drobností.“ Do jeho domácej dielne pribudli časom i stroje. V súčasnosti ich má už šesť. „Sú to staré tlačiarenské stroje,“ hovorí. „Na jednom strihám, na ďalšom stenčujem kožu, na inom robím potlač a dierky,“ vysvetľuje. „Keď sa mi niečo zapáči, nakreslím si formu a skúšam to nejako vyrobiť.“ Nie je vraj problém vyrobiť hocičo, len musí porozmýšľať, ako na to. Majster dodáva, že najdrahšia na celej práci nie je ani tak ručná robota, ako skôr výroba formy. Preto sú drobnosti z kože pre Vendelína Domina viac-menej zábavkou. Venuje sa ich výrobe zatiaľ len vo svojom voľnom čase. „Sem-tam dostanem nejakú „zákazku“. Robil som na-príklad podložky pod odznaky policajtom, z tlačiarne mi priniesli diáre, na ktoré som razil nový rok.“
Od začiatku nového roka prešlo Slovensko na novú menu – euro. Objem peňazí sa nám takto scvrkol a v peňaženkách sa bude objavovať o čosi viac mincí, ako sme boli doteraz zvyknutí. Aj preto nás zaujal jeden z výrobkov Vendelína Domina – mešec. Ako priznáva, mešce patria k jeho prvotinám. „Vyrobil som aj kapsy a brašne pre robotníkov. O tie bol veľký záujem.“ Azda najväčší úspech však zožali do kože ručne obaľované knihy. K nim zvykne majster pridať aj kožené puzdro.
Vendelín Domin však nezostal len pri tom. Vyrukoval s nápadom obaliť do kože miniatúrne fľaštičky s alkoholom. „Tento nápad aj so vzorkami som ponúkol istej firme v Čechách. Dodnes som nedostal odpoveď,“ hovorí. Zároveň spomína, ako ho raz kamarát podpichol: „Vendo, ty podnikáš v Čechách? V nejakých stánkoch so suvenírmi sa vraj objavili fľaštičky navlas podobné tým jeho, ktoré posielal ako návrh spomínanej firme. Nuž, to je asi riziko, keď je človek príliš dôverčivý.
A kde končia kožené výrobky domáceho majstra? „U známych, u kamarátov ako suveníry a darčeky, občas sa objaví i niekto z vedenia firiem a chce suveníry pre zamestnancov.“