Poľský Spiš – Spisz polski
Gorali poľského Spiša obývajú severozápadnú časť historického Spiša - Zamagurie. Administratívne patria do okresu Nowy Targ. Sú to obce: Lapsze Niźne, Lapsze Wyźne, Kacwin, Dursztyn, Falsztyn, Niedzica, Nowa Biala, Krempachy, Frydman, Trybsz, Czarna Gora, Rzepiska, Jurgow.
Mužský kroj sa tu skladá z bielych nohavíc (portky) s dvoma parenicami a červenopomarančovými lampasmi, bielej plátenej košele s manžetami, zo zeleného lajblíka zdobeného červenými výšivkami a kovovými gombíkmi.
Vrchnú časť odevu tvorí halena s podobnými výšivkami ako na lajblíku. Okrúhly čierny klobúk má po obvode červenú stužku s pierkom.
Ženský kroj je veľmi zdobený. Červené sukne sú lemované zlatými pásikmi. Biele blúzky majú ozdobené výšivky. Cez zimu ženy nosia odievačky a kožuchy. Dievčatá majú vlasy zapletené do dvoch vrkočov, uvia-zané červenými mašľami.
Najpopulárnejšími tancami sú tu čardáš a spišská polka. Zborovým tancom je valašský tanec.
Spišská kapela sa skladá z huslí (prim a dve sekundy), basy a cimbalu.
Z Nižných Lapší pochádza kňaz Jozef Stanek (1916-1944), umučený Nemcami vo Varšavskom povstaní v roku 1944. Bol blahoslavený pápežom Jánom Pavlom II. 13. júna 1999.
Zo staviteľských pamiatok sú hodné návštevy: zámok v Nedeci, kaštieľ vo Fridmane a gazdovské dvory Karkoškov v Čiernej Hore a Šoltýsov v Jurgove.
Poľský Spiš má okolo 13 000 obyvateľov. Časť z nich sa hlási k slovenskej národnosti.
Pieninská Oblasť – Pieniński region
Pieninskí Gorali obývajú čarovné okolie prielomu Dunajca. Centrom administratívy Pienín sú kúpele Szczawnica a gmina Krościenko.
Kroj pieninských Goralov pozostáva z bielych vlnených nohavíc s červenými lampasmi a spodnými výšivkami - „smereckami“. Vlnená košeľa je vyšívaná okolo krku. Vesta je modrá, červená alebo čierna, bohato vyšívaná. V zime sa nosia kožuchy. Klobúky čiernej farby sú zdobené mušličkami. Na obutie sa používajú okované krpce s vlnenými ponožkami.
Ženy nosia kvetované sukne a biele košele s čipkovým obšitím. Šnurovačku (korzet) majú červenú alebo zelenú, vyšitú kvetmi. Na hlave nosia farebné šatky. Letnou obuvou sú krpce a zimnou kapce.
Pieninskí gorali tancujú tance: obyrtany, polka, štajerák, źidowka, ogrodnik a kotecka. Charakteristickými piesňami sú piesne poľanové, regrútske, s tematikou poľných prác i tanečné. Muzika využíva husle a basy. Folklór pie-ninských Goralov reprezentujú v hudbe, spevoch a tancoch dva významné regionálne súbory: súbor Jána Malinowského zo Szczawnice a súbor Pieniny z Krościenka nad Dunajcom.
Významnou postavou pieninských Goralov je Michal Slowik-Dzwon (1907-1980) zo Szczawnice. Volali ho „pieninský bard“ (bard - vzdelanec v oblasti rétoriky, lingvistiky, umenia a mytológie). Svoje prozaické a poetické výtvory písal v pieninskom nárečí. Vytvoril dramatické dielko „Janosik, hetman zbójnicki“, ktoré často hrajú miestne súbory. Bol jedným zo zakladateľov Múzea pieninského.
Pieninským Goralom je tiež szczawnický rodák Jan Hamerski-Kukuc, od roku 2002 predseda Zväzku Podhaľanov v Poľsku.
