Povesti pod Babou horou stále žijú

Pre úplnosť treba poznamenať, že na Orave sa v ostatných rokoch zbieraniu a vydávaniu povestí venovali viacerí autori: Anton Habovštiak, Peter Huba a Dušan Karcol. No literárny počin Evy Kurjakovej je v čomsi výnimočný.
Geografické vymedzenie, odkiaľ pochádzajú povesti, je uvedené už v názve. Témy povestí sa dajú rozčleniť do základných okruhov: samotná Babia hora, pltníctvo, strašidlá, bosoráctvo, história kostolov, pašeráctvo, zbojníci.
Kurjakovej literárne spracovanie má formu kronikárskeho zápisu. Zameriava sa na podstatu podávanej udalosti a opisuje ju jadrne, bez expresívnych prívlastkov alebo neopodstatnených odbočovaní deja. Naopak, priamo do deja vie homogénne vložiť vysvetľujúcu faktografickú poznámku, najmä takú, ktorá sa týka historických súvislostí. A tak sa môžeme z jej povestí dozvedieť základné informácie o vojne medzi kurucmi a labancami, o valašskom osídlení, o pláteníckych aktivitách, o priebehu epidémie moru na Orave, ale aj o vzniku geografických názvov a osobných priezvísk Hornooravcov.
Jej autorský rukopis možno charakterizovať ako zrelý. Je výbornou rozprávačkou. Anton Habovštiak by možno o nej povedal, že je „majsterkou besedného umenia“, on však mal pod tým na mysli ústne rozprávačské majstrovstvo. Autorke by sa dalo vytknúť len to, že na niektorých miestach v rôznych povestiach použila temer identické formulácie viet, čo pôsobí na čitateľa dosť rozpačito, pretože literárne zdatná Kurjaková na takéto opakovanie naozaj nie je odkázaná.
Na koncepcii tejto knihy treba predovšetkým oceniť, že je spracovaná formou projektu. Autorka dokázala do prípravy knihy vtiahnuť ďalších spolupracovníkov, najmä deti, hlavne ako ilustrátorov. Aj keď použitie detských kresieb ako ilustrácií do knihy určenej ich rovestníkom nebýva práve najšťastnejším riešením, určite tomu tak nie je v tomto prípade. Z poznámok uvedených na konci knihy sa dá vydedukovať, že deti mali popri kreslení za úlohu aj vyhľadávať povesti vo svojom okolí a literárne ich interpretovať. A toto je prístup viac ako chvályhodný, to sa veru často nevidí.
Eva Kurjaková je na Orave známa ako autorka odborných publikácií s regionálnou tematikou. Tieto svoje skúsenosti uplatnila aj pri zostavovaní beletristického diela. Jej exaktný prístup k prameňom, z ktorých čerpala pri vyhľadávaní povestí, či už priamo od žijúcich pamätníkov alebo v archívoch, je vyjadrený v poznámkovom aparáte knihy. Toto dáva jej publikácii nový rozmer – aj ona sa môže stať v budúcnosti prameňom pre bádateľov. Posunuté číslovanie poznámok, nezhodujúce sa s číslami v texte, však pôsobí rušivo.
Mali sme možnosť vidieť časť rukopisu jej ďalšej pripravovanej knihy povestí. A prezradíme len toľko: je sa na čo tešiť...