Stretnutie organizovala univerzitná profesorka Eva Kollárová v spolupráci so Štátnym pedagogickým ústavom. Podľa slov organizátorov ministerstvo školstva v rámci školskej reformy navrhuje štyri kariérové stupne učiteľa – začínajúci učiteľ, učiteľ, učiteľ s prvou a s druhou atestáciou.
„Zamerali sme sa najmä na štvrtý, najvyšší stupeň, ktorý majú robiť vysoké školy, pretože v skúšobnej komisii majú byť docenti a profesori. Vysoké školy sú však dosť ďaleko od stredoškolskej praxe,“ hovorí E. Kollárová. „Spomenula som si na roky strávené v úlohe krajskej metodičky so stredoškolskými ruštinármi, ako im bolo ťažko v 90. rokoch, ako sa snažili aj naďalej vzdelávať, hľadať nové formy práce, no nikto nehľadel na to, čo všetko vedia a bez mihnutia oka ich len preto, že učili ruštinu, vyhadzovali zo škôl ako nepotrebných. Bolo z toho veľa nespravodlivých osobných tragédií. Našťastie, teraz je situácia iná. Bola som zvedavá, aká je nálada a pripravenosť stredoškolských rusistov, s ktorými som sa takmer 15 rokov pracovne nestretávala. Povedala som si, že ak zostali takí, akí boli v 90. rokoch, zaslúžia si získanie druhej atestácie. Najlepšie je na takúto úlohu pripravený Štátny pedagogický ústav, ktorý vie zostaviť kompetentnú akreditovanú komisiu.“
V Nižnej sa napokon v piatok zišlo až desať vysokoškolských profesorov a docentov z rôznych kútov Slovenska. Nechýbali medzi nimi kunsthistorici, literáti, jazykovedci či kulturológovia. Spoločnosť im robilo viac ako 60 ruštinárov a slovenčinárov.
„Pôvodne som chcela pozvať len rusistov. Herečka Eva Kristínová, ktorá taktiež prijala pozvanie na stretnutie, ma však oslovila s tým, že by sme nemali zabúdať ani na slovenčinárov. Prizvali sme teda aj ich. Podmienkou však bolo, že to musel byť učiteľ s minimálne osemročnou praxou, s malým doktorátom alebo absolvovaním prvej kvalifikačnej skúšky, učiteľ, ktorý v záverečnej náročnej práci môže písať o tom, čo sám vytvoril – o precíznej práci s malým i veľkým recitátorom, záujem a preukázateľné výsledky,“ vysvetľuje rusistka, ktorá roky predsedá recitačným celoslovenským komisiám Vansovej Lomničky i ruskej medzinárodnej Ars Poetica.
Keďže ruština a slovenčina sú dva rozdielne jazyky, líšili sa aj študijné programy. Pre slovenčinárov pripravili organizátori program Od intuície k poznaniu, v ktorom išlo najmä o umelecký prednes, rusisti sa zamerali na Kulturologickú kompetenciu učiteľa cudzích jazykov. V piatok mali spoločný program, v sobotu sa rozdelili. Ako poznamenala E. Kollárová, spoločné stretnutie určite dopomohlo k prehĺbeniu medzipredmetových kontaktov.
„Som veľmi spokojná s reakciami účastníkov, s celkovou atmosférou, ktorá na stretnutí panovala. Zároveň som šťastná, že som so žičlivým pochopením vedenia ŠPÚ mohla podujatie zorganizovať doma, v Nižnej, nie napríklad v Banskej Bystrici. Tu som našla oveľa viac pomocníkov, radosti z práce, tvorivej súčinnosti. Veľmi mi pomohli majitelia a pracovníci Radaru, miestna samospráva, i moji bývalí poslucháči. Aj napriek tomu, že nemuseli, strávili tu minimálne štyri popoludnia, aby všetko pripravili zodpovedne. Zabudnúť nemôžem ani na riaditeľa Spojenej školy Petra Smolára a zástupcu riaditeľa Javoreka, ktorí krátko pred podujatím dokončili v škole novú knižnicu i príjemné oddychové zákutia pre seminaristov.“
Seminár mal niekoľko sprievodných podujatí. Prvým bola vernisáž výstavy Tragédia v Beslane v roku 2004 (viac o výstave v samostatnom článku), druhým vystúpenie vydavateľa Augustína Rosu, ktorý vydáva Knihy na počúvanie. Pozvanie prijala aj kedysi známa herečka, dnes 80-ročná Eva Kristínová, ktorá prispela prednesom Šolochova, Jesenina či oravského rodáka Dilonga. Podujatia sa zúčastnil aj druhý muž ruského veľvyslanectva, kariérny diplomat Gennadij Askaldovič, radca - vyslanec.
Autor: NK