Milan Beňuš a teda do chovu pustil sám, hoci o chove rýb toho vtedy vedel minimum.
O rybníku sa hovorilo už dávno
Zákamenčan Milan Beňuš začal s chovom pstruha dúhového v roku 1996. „S nápadom prišiel ešte bývalý starosta,“ dozvedeli sme sa od chovateľa. „Na ihrisku v časti Oravice bola vybetónovaná jama – kúpalisko. Podľa plánov sa mal rybník umiestniť tam, ale bola tam závadná voda.“ O budúcom rybníku sa však stále iba hovorilo, až z plánu zišlo. „Mňa to vtedy chytilo,“ hovorí M. Beňuš o svojom náhlom rozhodnutí vybudovať vlastný rybník.
Pomáhal si literatúrou
„Prvé ryby som si priniesol z Párnice, tam ich chovajú už roky. A že som toho veľa nevedel? To viete, každý chovateľ si tajomstvo svojho chovu dôkladne stráži,“ vysvetľuje. Hneď má poruke jeden príklad za všetky – keď nakupoval ryby, chovateľ mu ich neraz dal do provizórnej nádoby s menším množstvom vody a súril ho, nech sa s nimi poponáhľa domov, lebo mu vykapú. „Pstruh nie je kapor, aby vydržal bez vody aj niekoľko hodín.“ M. Beňušovi nezostávalo nič iné, len si pomôcť literatúrou. „Zháňal som si najmä české knihy. Na Slovensku je dosť ťažké dostať kvalitnú literatúru o chove rýb. Časom som sa to naučil. Teraz už aj môj syn chodí do rybárskej školy, takže sa dá povedať, že si vieme pomôcť.“
Divákov bolo viac než ľudí v kostole
„Keď som začínal, ľudia sa sem chodievali pozerať, neraz ich tu bolo viac ako v kostole,“ zavtipkuje. „A nielen keď som začínal, to by ste mali vidieť, koľko detí sa tu zíde v letný podvečer. To je výskania! Tesne nad hladinou lieta rôzny hmyz, ryby vyskakujú z vody a lovia ho. Deti z toho majú obrovskú radosť,“ dodáva Viktória Sekerášová, pracovníčka z obecného úradu v Zákamennom.
Nielen pre deti z obce je rybník Beňušovcov atrakciou. Majiteľ nám prezradil, že tu mal už návštevu aj z Rakúska a Francúzska.
Ryby si mohli vyloviť
„Raz sem dokonca prišiel istý Nemec. Dohodli sme sa, že koľko rýb si uloví, toľko si bude môcť vziať. Tak sa mu to zapáčilo, že ho jeho kamaráti nemohli od rybníka odtrhnúť. Vylovil azda desať kíl rýb a oni, chudáci, už pomaly nevedeli, čo budú s toľkými rybami robiť.“
V rybníku je už dnes rybačka (chytanie na udicu) zakázaná. Majiteľ ju síce najprv povolil, ale potom aj striktne zatrhol: „Po podobných akciách ostávalo v rybníku veľa zranených a roztrhaných rýb.“
M. Beňuš má však skúsenosti aj s inou návštevou. „Občas sa stalo, že mi sem niekto vošiel a rybník vykradol. To sa stávalo, kým som tu nemal strážneho psa.“
Nie sú náročné na chov
Milan Beňuš chová pstruhy dúhované v šiestich menších rybníkoch. Rybníky sú zásobované vodou priamo z hôr. Ryby sú v nich rozdelené podľa veku, aby si matičné ryby neurobili z tých mladších potravu. Raz ročne majiteľ rybníky čistí a dezinfikuje.
Zdalo sa nám, že v jednom rybníku je rýb akosi priveľa. „Nuž, na jar sme ich sem dávali vyše 300 kíl, a to už ubehlo veľa času. Odvtedy hodne podrástli.“ Majiteľ ich prikrmuje najmä granulovaným krmivom. „Spotrebu“ majú podľa teploty vody. „Ak je teplota okolo 8 stupňov a viac, ryba žerie normálne. Ak klesne pod 5 stupňov, tak spotrebuje menej potravy. Zvyčajne ryby prikrmujeme raz – dvakrát denne, ale v zime, keď rybníky zamrznú, stačí im potrava raz týždenne.“
Keď ryba dorastie do dĺžky cca 25 cm považuje sa za konzumnú. Takú veľkosť dosahuje tesne pred Vianocami. Keďže voda v rybníku zamrzne aj do hĺbky pol metra, majiteľ zvykne vypíliť do ľadu okienko, cez ktoré môže ryby kŕmiť.
