narodenia Štefana Šmálika uctili pamiatku a zaspomínali na hodnotný život tohto zosnulého kňaza.
Uplynulá sobota v Tvrdošíne patrila živej spomienke na dielo, teológa, pedagóga, prekladateľa, historika a trpiteľa za cirkev - Štefana Šmálika. V jednom z jeho pôsobísk sa zišli mnohí ľudia, ktorých sa hĺbka života tohto katolíckeho kňaza dotkla, aby sa podelili o svedectvo a porozprávali svoju časť príbehu, v ktorej zohral významnú úlohu práve tento skromný človek.
Všetko sa začalo ráno na tvrdošínskom cintoríne, kde ľudia prišli s tichou spomienkou vzdať úctu k hrobu zosnulého kňaza. Nad miestom zaplneným kyticami a horiacimi sviečkami, uloženými do tvaru kríža zarecitoval Karol Hanuliak a priestor zaplnil spev zboru, ktorý pre túto príležitosť spojil spevákov z Tvrdošína, Trstenej a Nižnej. Do toho veriaci odriekali tichú modlitbu ruženca. Takáto atmosféra vládla v sobotu ráno len pár metrov od historického dreveného kostolíka. Po úvodnom uctení si hrobu sa všetci pobrali do farského kostola, kde svätú omšu celebroval arcibiskup Alojz Tkáč s biskupom Františkom Tondrom. Po nej sa sprievod zhromaždil pred farou. Vedľa pamätnej tabule biskupa Jána Vojtaššáka predstavitelia cirkvi slávnostne odhalili ešte jednu, tá vzdáva hold práve celoživotnému dielu Štefana Šmálika.
V Mestskom kultúrnom stredisku bol pripravený seminár. Počas neho hostia porozprávali o svojich skúsenostiach, zážitkoch, o tvorbe, charizme, aj o význame osobnosti Š. Šmálika a jeho odkaze. Diskusiu otvorila báseň Spoza hraníc času v podaní Štefana Sameša. Do diskusie prispel tiež poslanec NR SR František Mikloško. Svoj príhovor zakončil slovami: „Spomienka naňho ma napĺňa pokorou.“
Najstarším členom tejto plodnej diskusie bol Tvrdošínčan Jozef Krupa. Jeho spomienky na Šmálika siahajú ešte do čias štúdia na Spiši. J. Krupa často navštevoval tohto múdreho profesora, aby spolu pracovali. Ale chvíle strávené v jeho prítomnosti vnímal skôr ako oddych, pretože z každého skutku Š. Šmálika žiarila srdečnosť.
„Je to veľmi slovenská a veľmi stredoeurópska slávnosť zároveň,“ vyjadril dôležitosť Šmálikovho pôsobenia v spoločnosti Ján Čarnogurský. Vyslovil obdiv nad tým, že tento kňaz dokázal aj v sťažených podmienkach komunizmu vypracovať jedinečnú koncepciu cirkevných dejín. „To je Šmálik, na ktorého môžeme byť právom hrdí,“ dodal napokon.
Počas osláv bolo cítiť úžasné emócie. Slová úcty zaznievali z úst ľudí fundovaných i jednoduchých. „Nie som ani kresťanka, ani nijako veriaca, ale milovala som osobnosť Štefana Šmálika. Jeho učenie bolo veľmi silné. Na toto miesto som sa prišla nadýchať vzájomnej lásky a úcty,“ zaznelo vyznanie profesorky Evy Kollárovej.
„Mne ako žene utkvel v hlave v roli džentlmena. Nebol veľký len intelektom, ale aj skutkom. Kresťan má byť pokorný a skromný, ale zároveň musí vedieť ostro vystupovať voči zlu, a to on vedel. To on žil. Naučil ma úcte k malým víťazstvám. Bolo mi cťou pracovať s ním,“ tieto slová venovala Šmálikovej pamiatke učiteľka sociálnej práce Mária Bielová.
Jozef Kušnier, jeden z hlavných organizátorov tohto podujatia, premietol pred záverom seminára prezentáciu fotografií, na ktorých boli zobrazené zábery z lágrov. Na jednom zo záberov bola zobrazená veža smrti, tzv. červená veža. Práve na tomto mieste museli uväznení v gumených rukaviciach triediť rádioaktívny urán. Do tohto väzenského programu bol zaradený na istý čas aj Štefan Šmálik ako“ mukl“ (muž určený k likvidácii - pozn. red.).
Aj napriek všetkým ťažkostiam, ktoré staval totalitný režim do cesty Štefana Šmálika, dokázal byť tento kňaz veľkým príkladom pre ľudí. O tom hovorili aj svedectvá všetkých, ktorí sa v Tvrdošíne zapojili do diskusie. Česť jeho pamiatke!
Autor: MARIANNA LUCKÁ
