ORAVSKÉ VESELÉ. Jaroslav Babindiak s manželkou žili 23 rokov v Žiline. Po odchode na dôchodok sa rozhodli stráviť zbytok svojho života v manželkinej rodnej dedine, v Oravskom Veselom. Vrátili sa do starého rodičovského domu, ktorý si postupne prerábajú.
„Keď sa človek nudí, nemôže to nechať len tak, musí sa niečoho chytiť,“ odpovedal nám Jaroslav Babindiak na otázku, ako sa muž dostane k vyšívaniu. „Moja manželka vyšíva. Mala vyšité obrázky, pre kohosi ich potrebovala.“ Pán Jaroslav bol už vtedy na dôchodku a jeho manželka Emília ešte chodila do práce. Keď vraj nestíhala dovyšívať okraje, manžel jej ponúkol pomoc. „Povedal som jej, nech mi ukáže, ako to mám robiť, a ja to dokončím. Vyšívam už od roku 1993.“
Vyšívanie sa mu tak zapáčilo, že sa pustil aj do celých obrazov. Hotové obrázky dávajú rámovať.
„Ja som veľmi spokojná s tým, že vyšíva,“ hovorí pani Emília. „Aspoň má čo robiť, a keď je nejaká oslava, vždy máme poruke darček.“
Babindiakovci pripravili vyšívaný darček aj pre svoju dcéru, ktorá nedávno oslávila 20. výročie sobáša. Je to séria obrázkov o Orave.
Ako dlho sa dokáže muž venovať ručným prácam? „Ja zvyknem vyšívať od piatej rána do deviatej.“ Medzitým si zájde na cigaretku, zakúriť, nanosiť drevo.
Výšivky manželov Babindiakovcov zdobia aj domácnosti susedov. Ako nám prezradili, sem – tam niekto príde a pýta si obrázok pre svojho známeho k sviatku. Ľudia z dediny majú najväčší záujem o „sväté“ obrázky, ale Babindiakovci vyšívajú všetko, čo ich zaujme. Pán Jaroslav v súčasnosti pracuje na zátiší.
Jaroslavove výšivky zdobia steny ich rodinného domu, ale vďaka známym putovali už aj do Francúzska, Talianska a Nemecka. V „zálohe“ majú pripravenú sériu obrázkov hradov. Tie vraj budú čo nevidieť visieť vo vstupnej chodbe.
Autor: VP