Aby v kostole nezaspávali, mohli zapekať

Až prvý zakopanský farár Józef Stolarczyk začal ľudí civilizovať. Jeho prvým činom bolo vyťatie svätého smreka. Józef Stolarczyk získal u Podhaľancov rešpekt a úctu svojou obrovitou postavou a ráznym vystupovaním. Bol o hlavu vyšší od najvyššieho Gorala. Charakteristický bol dlhými kázňami, od ktorých upracovaní Gorali v kostole zaspávali. Preto im dovolil v kostole zapiecť si fajky. Horšie bolo, že si ich chodili zapaľovať od večného svetla...
Je zaujímavé, ako si tento goralský ľud vedel prispôsobiť vo svoj prospech aj božie pravdy. Keď ešte zbojníčili, išli sa pomodliť z Panne Márii Ludzmierskej, aby sa im lup na Orave, na Spiši alebo na Liptove vydaril. A práve Józef Stolarczyk svojou neúnavnou dušpastierskou a osvetovou prácou odvrátil Goralov zo zbojníckych chodníčkov. Pre úplnosť treba povedať, že Józef Stolarczyk skončil gymnázium u piaristov v slovenskom Podolínci. Stolarczyk bol tiež priateľom Tytusa Chalubińského na túrach.
Bol snáď prvým kňazom, ktorý slúžil omše aj na štítoch hôr. Veľmi cenná je jeho Kronika dawnego Zakopanego z lat 1848 – 1890. Z jeho zápisov o počasí sa dozvedáme, že zimy na severnej strane Tatier boli niekedy veľmi kruté, s množstvom snehu, no niekedy aj bez snehu.
V súčasnosti je už goralský svet od Zakopaného po Nowy Targ ekonomicky rozvinutý. Zakopané s okolím sa stalo v turistickej sezóne hlavným mestom Poľska. Osobitne je cenená podhalanská (witkiewiczowska) architektúra. Je to európsky unikát. Všetky nové rodinné domy stavajú podhalanskí gorali vo witkiewiczowskom slohu. Je zaujímavé, že tvorcom toho slohu nebol architekt, ale maliar Stanislav Witkiewicz. Prvým praktickým realizátorom jeho projekčných zámerov bol Wojciech Roj, výborný tesár, kováč a zámočník. Bol najlepším Witkiwičovým staviteľom a rozvíjateľom jeho slohu. Vybudoval aj slávny Dom pod jedľami v Zakopanom.
V súčasnosti sú styky Slovákov s Podhalím veľmi intenzívne. Navštevované sú nielen trhy v Nowom Targu, ale aj pútnické miesto v Ludzmierzi a kostoly v Zakopanom. Zaujímavá je tiež prechádzka po rázovitej zakopanskej ulici Krupówky, plnej obchodov a obchodníkov s tovarom od výmyslu sveta, no predovšetkým so suvenírmi.
Slovenskí turisti sa radi vyvezú lanovkou na Kasprowy wierch alebo vyjdú peši na povesťami opradený Giewont. Športovci – lyžiari sa tiež zúčastňujú lyžiarskych pretekov na zakopanských svahoch.
Zuberčania sa v hojnom počte stretávajú v júni so Zakopančanmi na omši pri kríži na Lúčnej.
Slovenská Horská záchranná služba Západých Tatier a poľská Horská služba Tatrzańskie Ochotnitze Pogotowie Ratunkowe robia v prvej dekáde fe-bruára prechod Roháčov nazvaný Po stopách partizánskej nemocnice. Je to lyžiarska akcia, kde v jednom roku prechádzajú poľskí záchrancovia z Chocholówskej doliny na Zverovku a v druhom roku zase naši horskí záchrancovia zo Zverovky do Chocholówskej doliny. Na vrchol Lúčnej si idú navzájom naproti a zvítajú sa. Táto akcia sa robí na počesť transportu partizánskej nemocnice zo svahov Salatína do Zakopaného.
Transport vykonali 11. a 12. februára 1945 štrnásti členovia TOPRu (žije už len jeden). Z nemeckého obkľúčenia transportovali na topogánoch štyroch partizánov, dve ošetrovateľky a medika, ktorý plnil funkciu lekára.