ce, aby mali k hudbe prístup všetci, ktorých zaujíma.
Ľudovej hudbe sa Miroslav Jurči z Hladovky začal venovať ešte ako malý chlapec. V tretej triede základnej školy začal navštevovať miestny folklórny súbor Goral. Nasledovali roky učenia na trstenskej základnej umeleckej škole, pôsobenie vo folklórnom súbore počas strednej i vysokej školy.
Počas desiatok rokov pôsobenia v súbore, v umeleckej škole alebo na svadbách sa naučil množstvo ľudových piesní. Najskôr ich len spieval a hral, neskôr si ľudovky začal aj zapisovať.
„Často za mnou chodili žiaci alebo rôzni samoukovia s prosbou o pomoc, radu. Zo začiatku som im ukazoval, ako sa tá a tá pieseň má asi hrať, a tí šikovnejší to odkukali. Neskôr som sa ich snažil naučiť aspoň zopár nôt a napísať pre nich nejaké pesničky. Časom piesní pribúdalo, a tak som sa snažil zapisovať aspoň väčšiu časť z nich, samozrejme, vtedy ešte ručne. Zistil som však, že takto stratím veľa času, nie je to efektívne a dookola som musel prepisovať to isté. Rozhodol som sa teda, že sa pokúsim vydať ich tlačou. To bolo asi pred sedemnástimi, osemnástimi rokmi,” hovorí M. Jurči. Prvú zbierku piesní pripravil známemu, ktorému bol pred rokmi opravovať práčku. Išiel vydávať dcéru a hovoril, že by sa mu zišla nejaká pomôcka k spievaniu. Miroslav teda prvýkrát zosumarizoval 600 ľudoviek. Keď začali pribúdať ďalšie, zväčšovali sa i Miroslavove zbierky. A pribúdalo aj záujemcov o ne. Plán sa mu zrealizovať podarilo, zbierky piesní spolu s notovými zápismi ponúkol všetkým umeleckým školám na Slovensku. Ponuku dostali aj predajcovia hudobných obchodov.
„Mal som problémy s distribúciou. Viete, ak to človek nerobí profesionálne, nie je to jednoduché. Okrem toho, tlač zbierok stála hodne peňazí, zbohatnúť sa na tom veru nedalo. Napadlo mi: prečo pesničky aj s notami nezavesiť na internet? Tak či tak som to nerobil kvôli zárobku, takže bolo jedno, či to vydám v papierovej podobe, alebo to záujemcom poskytnem cez internet. Dnes, keď je internet čoraz populárnejší a rozšírenejší, sa mi to zdalo ako celkom dobrý nápad. Chcel som, aby sa táto hudba dostala k čo najširšej skupine ľudí,” pokračuje hladovský pesničkar.
Internetovú stránku s pesničkami spustil už pred niekoľkými rokmi. Postupne sa však menila doména, zloženie stránky, aj štruktúra. Vlani sa M. Jurčimu podarilo nájsť námestovskú firmu, zaoberajúcu sa webstránkami, a tá sa rozhodla jeho myšlienku podporiť.
„Zadarmo mi poskytli webhosting, teda miesto na uloženie piesní. Zabezpečili aj techniku, aby všetko fungovalo tak, ako má. Podarilo sa mi teda vyriešiť najväčší problém - s priestorom, na ktorý môžem piesne ukladať. Čím je ich totiž viac, tým viac miesta si vyžadujú. Novú stránku som spustil v apríli tohto roku. Už teraz registrujem - čo ma veľmi teší - že návštevnosť stránky je čoraz vyššia,” konštatuje M. Jurči.
S obsahom webstránky však jej autor ešte celkom spokojný nie je. Ako hovorí, ešte stále je na nej čo dorábať, dopĺňať, vylepšovať. Tvorba stránky a aj jej napĺňanie plnohodnotnými materiálmi totiž zaberá množstvo času.
„Nedávno sa mi podarilo nájsť pomocníka. Vďaka jeho pomoci dnes záujemcovia už nemusia hľadať piesne v repertoári len podľa ich názvu, ale notové materiály nájdu roztriedené aj podľa toho, či sú určené pre akordeón alebo klavír.”
Noviniek, ktoré autor pripravuje, je však viac. Všetky majú spoločné jedno - pomôcť užívateľovi pri využívaní tejto stránky.
Textovanie a notovanie piesní zaberie veľa času. Ako však Miroslav Jurči konštatuje, je to koníček, ktorému sa vo svojom voľnom čase venuje stále s rovnakým, neutíchajúcim nadšením. A keďže na internetovej stránke je v súčasnosti viac ako 2300 textov ľudových piesní a cez 800 notových záznamov, hneď je každému jasné, aké veľké množstvo svojho voľného času musel folklorista tejto záľube venovať.
„Baví ma to, takže čas, ktorý tomu venujem, ani nevnímam. Okrem toho si myslím, že ľudové piesne by mali byť prístupné každému, preto ani neuvažujem o tom, že by som stránku spoplatnil. Snažím sa skôr zháňať sponzorov, ktorí by mi pomohli pokryť náklady, spojené s prevádzkou stránky.”