NOWY TARG. V utorok 25. novembra sa na Mestskom úrade v Novom Targu zišlo po päť historikov zo slovenskej aj poľskej strany – z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, Vojenského historického ústavu a Instytutu Pamięnci Narodowej (IPN). Kvalifikovane a vyvážene mali zhodnotiť dianie na slovensko-poľskej hranici na sklonku vojny a krátko po nej. Jednou z najcitlivejších tém malo byť objasnenie úlohy, ktorú v tomto období zohral v slovensko-poľskom pohraničí major Jozef Kuraš.
O čom?
Tento kontroverzný vojak na sklonku II. svetovej vojny viedol partizánsky oddiel Blyskavica. Ale ani po skončení vojny so svojimi mužmi lesy neopustil – lúpil, raboval a vraždil hlavne v bývalých slovenských obciach.
Jozefovi Kurašovi v auguste 2006 odhalili jeho stúpenci pamätník v Zakopanom. Pôvodne mal pomník stáť v Novom Targu, no vedenie mesta ho odmietlo. A tak ho odhalili v Zakopanom – za účasti poľského prezidenta Lecha Kaczynského.
Poľskí Slováci tento počin považovali za facku histórii, ale hlavne za facku obetiam Jozefa Kuraša a pozostalým rodinám. Utvrdila ich v tom aj konferencia, zorganizovaná v máji 2007 v Novom Targu, na ktorej bol Jozef Kuraš bez serióznych historických hodnotení glorifikovaný ako národný hrdina.
„Súkromné“ stretnutie
Generálny sekretár Spolku Slovákov v Poľsku Ľudomir Molitoris vzápätí vyzval podpredsedu vlády Dušana Čaploviča, aby na túto tému zorganizoval naozaj serióznu konferenciu historikov. Tí sa síce v utorok zišli, pozdraviť ich prišiel aj Dušan Čaplovič - no len za zatvorenými dverami. Poľskí historici – napriek tomu že nie jednomyseľne - odmietli, aby ich ktokoľvek počúval.
„Toto je súkromné stretnutie,“ vyhlásil kategoricky Jozef Marzecky z Pápežskej teologickej akadémie, hlavný špecialista IPN. A to aj napriek tomu, že sa pracovne stretli štátmi platení historici vo veci, ktorá vonkoncom nie je tajná.
Slováci nemali problém
Riaditeľ Historického ústavu SAV Slavomír Michálek nemal s prítomnosťou verejnosti žiaden problém, bol dokonca prekvapený postojom niektorých poľských kolegov. Na poľskej strane však naďalej veľmi razantne trval na uzavretí konferencie kňaz Jozef Marzecky, pozvaný predniesť príspevok o represiách voči duchovenstvu na Orave počas 2. svetovej vojny. Mal v úmysle hovoriť niečo, čo verejnosť nemá počuť?
V separé sa napokon historici dohodli o vylúčení verejnosti z konferencie. Čiastočnú výnimku urobili pre Ľ. Molitorisa, ktorého z konferencie vylúčili, no dovolili mu vystúpiť sotva na 10 minút po skončení oficiálnej časti. O výsledku konferencie sme sa ani po nej nič oficiálne nedozvedeli. Výsledkom bude údajne vydanie zborníka príspevkov zúčastnených historikov. Vydané malo byť aj krátke komuniké, ktoré sme doteraz nedostali. Dúfajme, že nezostane naveky utajené...
Výhrady majú aj Poliaci
Podľa našich neoficiálnych informácií však bolo aj za zatvorenými dverami chvíľami poriadne horúco. Jedna aj druhá strana predstavila rôzne hodnoverné historické pramene, hovoriace v prospech, i neprospech Jozefa Kuraša - Ognia. Na majora Kuraša nemajú jednoznačný názor ani poľskí historici, aj keď to IPN odmieta pripustiť. Podľa nich najviac majú výhrad práve historici slovenskí. Ti poukazujú na Kurašove zverstvá, ktoré páchal hlavne na Spiši. Historici IPN Ognia obhajujú tým, že počas okupácie bolo Slovensko na strane Nemecka, teda Kuraš považoval aj Slovákov za nepriateľov.
Nebezpečná radikalizácia
„To, čo sa stalo, je tvrdá diskiminácia zástupcu slovenskej menšiny v Poľsku. Je nebezpečné, ako sa Poliaci vo vzťahu k nám radikalizujú,“ vyhlásil pre naše noviny Ľudomir Molitoris. „Ešte nebezpečnejšie je, že štátna inštitúcia, akou IPN je, vytvára falošný obraz medzi obyvateľstvom. Je to predsa verejná inštitúcia, platená z daní, aj z mojich a ostatných Slovákov v Poľsku. Glorifikácia takých kontroverzných historických postáv je vždy nebezpečná – o to viac, že ju podporujú oficiálne miesta. IPN v ostatnom čase propaguje napríklad výlety po stopách vojakov majora Jozefa Kuraša – Ognia, organizované pre školskú mládež. Inštruktori vedú deti k napodobovaniu činov skupiny Blyskavica, rekonštruujú niektoré udalosti. IPN spolu s pobočkou Poľského dejepisného spolku v Novom Targu zorganizovali už tri takéto výlety. Až ma strach berie, keď si pomyslím, že takýto výlet bude zorganizovaný aj na Spiši, kde banda Ognia rabovala, vraždila a týrala tamojších Slovákov.“
Na stránkach IPN sme sa tiež dozvedeli, že existuje ďalšia pamätná tabuľa na pamiatku Jozefa Kuraša Ognia, umiestnená v kostole sv. Terézie v Rabke.
Čaplovič sa teší
Molitoris mal pripravený referát, chcel vyčítať IPN práve falšovanie histórie. Podľa neho má IPN vo svojich archívoch dokumenty, potvrdzujúce zločiny Ognia, ale ich tají. Tak, ako inštitút tajil, že sa konferencia vôbec uskutoční, hoci na Slovensku sa o nej vopred vedelo a informovalo. Prečo?
„Či sa cítim urazený? Som zdesený!“ vyhlásil konzul SR v Poľsku Ivan Horský. „Nevidím žiaden dôvod pre takýto postup z poľskej strany, ale to je môj súkromný názor. Ja nie som organizátorom konferencie, zabezpečoval som výhradne technické záležitosti – aby mali kde rokovať, spať a podobne.“
„Teším sa, že záležitosťami pohraničia a vzťahmi medzi národmi v minulých rokoch sa tu zaoberajú profesionáli, a nie národniarski idealisti,“ vyhlásil počas návštevy stretnutia historikov Dušan Čaplovič.
Zdá sa, že nielen na slovensko-maďarskej hranici naši súčasní politici „prikurujú“, dotiahli to už aj na sever. Stačí k tomu, že sedia so založenými rukami.
