Kniha uzrela svetlo sveta v závere lanského roku, no pre veľký záujem je pripravované jej druhé vydanie. Podporí ho aj mesto Tvrdošín.
Ako J. Kubáň uviedol, kniha sa rozobrala pomerne rýchlo a dnes jeho vydavateľstvo hľadá peniaze na ďalšiu dotlač. Medzi tými, ktorí prispejú, je aj mesto Tvrdošín. Vďaka tomu sa na reverze obálky ocitne snímka tvrdošínskeho dreveného kostolíka, zaradeného do historického dedičstva UNESCO.
Kniha pochádza z pera odborníka, ktorý sa slovensko-poľskému pohraničiu venuje 50 rokov. Matej Andráš v roku 1945 krátko pracoval v Spravodajskej agentúre Slovenska, odtiaľ nastúpil na Ministerstvo zahraničných vecí ČSR v Prahe ako referent pre Poľsko. Neskôr zastával funkciu osobného tajomníka V. Clementisa a v rokoch 1947 – 50 konzula ČSR v Katoviciach. V polovici 50. rokov bol vylúčený zo strany a skončil ako sústružník v ČKD – Sokolovo. Vzápätí sa ocitol vo funkcii vedúceho sekretariátu Zväzu slovenských spisovateľov, generálneho riaditeľa Slovenského ústredia knižnej kultúry, riaditeľa vydavateľstva Slovenský spisovateľ a riaditeľa Slovenskej literárnej agentúry. Dnes je predsedom Spoločnosti priateľov Slovákov v Poľsku.
V knihe, ktorá sa týka formovania severnej hranice Československa, alebo južnej hranice Poľska, autor dôsledne vychádza z českých, slovenských i poľských literárnych zdrojov. Kniha je plná faktov, ktoré objasňujú základné postoje pilsudského i beckovského Poľska, masarykovského Československa i tisovského Slovenska k otázke vzájomných vzťahov, hraníc a príhraničných oblastí. Hoci sa M. Andráš zdržiava komentárov a interpretácií, z faktov jasne vyplývajú príčiny, ktoré viedli ku konfliktom, akým bolo napríklad obsadenie Javoriny poľskou armádou v roku 1938 - stalo sa tak na základe oficiálnych medzinárodných i medzištát-nych dohôd.
Autor dokumentuje aj podiel politikov a diplomatov v tejto hre, ale aj ľudových vášní, ktoré vzplanuli počas riešenia situácie a miestami planú dodnes, spomína napríklad kameňovanie autobusu s delimitačnou komisiou na Orave. Hovorí aj o množstve banálnych nedorozumení, ktoré udalosti zbytočne zdramatizovali. Poľskí vojaci mali napríklad rozkaz prekročiť hranicu o 12.00 h, československí vojaci ich mali pustiť o 13.00 h. Vznikla streľba, pri ktorej bol poľský poddôstojník zabitý.
V závere knihy Matej Andráš venuje jednu kapitolu aj kontroverznej postave poľského partizána Józefa Kuraśa – Ognia, ktorý po vojne nezložil zbrane a na poľskom území sa pustil do plienenia Cigánov, Židov a Slovákov.
Ako povedala Júlia Dudášová-Kriššáková, profesorka slovenčiny na Prešovskej univerzite, kniha Mateja Andráša je veľmi objektívna a autor v nej vrátil kraju to, čo si kedysi z neho odniesol – svoju lásku.
