Najkrajší pocit je vidieť, ako sa rodí obrázok

Zatiaľ čo iní mladí ľudia dnes trávia svoj voľný čas zväčša pri počítačoch, televízii alebo s mobilom na uchu, ona si vo svojich voľných chvíľkach maľuje.
Ihlou.

Svoje výšivky predstavila Monika Mikolajčíková z Novote predminulý víkend na výstave v tunajšom kultúrnom dome. Súčasne s výstavou tu prebiehalo kultúrne podujatie nazvané „Všetko, čo doma máme“.
Vyšívanie patrí medzi najstaršie a najobľúbenejšie ručné práce. Učarovalo aj tejto mladej slečne. Venovať sa mu začala ešte ako deviatačka na základnej škole.
„Mamina kamarátka – susedka - mala doma vyšívaný obrázok dalmatíncov. Tak veľmi sa mi páčil, že som ho tiež chcela mať. Tak som si ho od nej požičala a vyšila som ho. Bol veľmi jednoduchý .“ Po prvom obrázku nasledoval druhý a tretí...
V súčasnosti zdobia domácnosť Mikolajčíkovcov vyšívaní dalmatínci, Popoluška, vlci a mnoho ďalších, ihlou „maľovaných“ obrázkov. Potom, čo dá Monika zarámovať aj ostatné, budú zdobiť stenu jej izby.
Stačia jej dve techniky
Monika nevyšíva všetko, čo jej príde pod ruku, ale len obrázky, ktoré ju mimoriadne nadchnú. Ako hovorí, keď ju niečo zaujme, chce si to aj vyšiť. Vtedy berie do rúk materiál a obrázok sa jej doslova zrodí v rukách. „Pre mňa je to úžasný pocit, vidieť ako obrázok vzniká. Každá čiarka, každučký steh, kúsok a potom výsledok,“ rozplýva sa pri opisovaní svojich pocitov Monika. Na vyšívanie jej pritom bohato stačia dve techniky – krížiková a gobelín.
Dôležitá je trpezlivosť
Pri vyšívaní sa treba obrniť obrovskou dávkou trpezlivosti. „Veľmi ľahko sa totiž môže stať, že sa minimálne pomýlite, no všimnete si to pomerne neskoro – keď vám niečo ďalšie na obrázku nesedí,“ vysvetľuje 22-ročná výšivkárka. Aj jej sa to už neraz stalo. „Vtedy príde na rad rátanie krížikov, spätná kontrola podľa predlohy a nekonečne dlhé hľadanie chyby.“
Človeka neraz až srdce zabolí, keď treba niekoľko riadkov vypárať. No niekedy naozaj inej možnosti niet. Len autorka vie, koľko hodín nad svojimi „kúskami“ strávila.
Vyšívanie nie je ani zďaleka lacná záležitosť
Na našu otázku, akú hodnotu majú podľa mladej autorky jej výšivky, len záporne pokrútila hlavou: „Neviem, ale skúšala som si prerátať napríklad len čas, ktorý nad nimi strávim. Keby som si dala len 40 korún na hodinu, nejeden obrázok by vyšiel aspoň na 4 000 korún. Len náklady na materiál - plátno, mulinky, predloha - vyjdú najmenej na 500 korún.
Medzi obrázky, ktoré sa aj samotnej autorke mimoriadne páčia, patria dve výšivky tieňované sépiovou farbou. Na obidve si mladá výšivkárka vyšila aj svoje meno. Na jednom pribudol k menu dátum jej narodenia, na druhom dátum krstu.
Hoci Monika trávi väčšinu svojho voľného času pri výšivkách, neznamená to, že s kamarátkami nezájde za zábavou. Za jej vášeň pre vyšívanie si získala aj ich obdiv. A rodičia? „Mamina kedysi vyšívala..., a najviac hrdý je na mňa ocino. On mi tie obrázky aj rámuje,“ dodáva Monika.