Babiohorská oblasť – Babigórski region
.
Vplyvom turistickej expanzie z Krakowa sa začala goralčina sa z tejto oblasti vytrácať. Oživovateľmi goralských tradícií a babiohorského folklóru boli dvaja učitelia zo Zawoje: Franciszek Gazda a Zofia Bugajska. Franciszek Gazda založil súbor Babiogorcy a Zofia Bugajska súbor Juzyna. Muži a ženy tu nosili pekné, vyšívané odevy z miestnych, doma dorobených materiálov, z ľanu a vlny. Goralská kapela pozostávala z huslí, basy, klarinetu trúbky, heligónky alebo akordeónu.
Osobitnou, silne ovplyvnenou skupinou babiohorských Goralov mestskými prvkami sú tzv. Kliszczacy. Vo svojom odeve i folklóre majú prvky Goralov, kombinované s prvkami krakovskými. Kliszczacy obývajú dediny Peim, Tokarnia, Bogdanovka a Skomielna Czarna. Ich folklór reprezentujú: Zespól Regionalny Kliszczacy v Tokarni, Goralska Mlodzieźowa Orkiestra Deta v Skomielnej Czarnej a detský Zespól Regionalny Koskowianie v Bogdanóvke.
V babiohoskej oblasti sú dva skanzeny: v Zawoji a Sidzine. V Zawoji je tiež sídlo riaditeľstva Babiogórskego Parku Narodowego.
Poľská Orava – Orawa Polska
Územie poľskej Oravy je pod juhovýchodnými svahmi Babej hory, v poriečí Čiernej Oravy. Patria do nej dediny Jablonka, Veľká Lipnica, Malá Lipnica, Horná Zubrica, Dolná Zubrica, Oravka, Podvlk, Podsklie, Harkabuz, Podsŕnie, Pekelník, Chyžné. Všetky goralské obce poľskej Oravy majú okolo 26 000 obyvateľov. Centrom je gminná obec Jablonka.
Za Rakúsko-uhorskej monarchie a za Slovenského štátu patrila táto časť Oravy do okresu Trstená. Rozhodnutím Konferencie veľvyslancov bolo územie Čiernej Oravy včlenené do Poľska 28. júla 1920. Ku konečnému ustáleniu hraníc, na základe dohody medzi ČSR a Poľskom, došlo 5. júna 1924. Vtedy bola stredovýchodná časť južných svahov Babej hory spolu s osadami Kýčerou a Prívarovkou pripojená k Poľsku a dediny Suchá Hora a Hladovka boli vrátené Československu.
Obyvatelia poľskej Oravy sa líšia od ostatných Goralov staviteľstvom, kultúrou, rečou, hudbou i krojom. Miešajú sa tu vplyvy slovenskej Oravy, Podhalia a mesta Trstená. Na Trstenú, ako okresné mesto, boli obyvatelia poľskej Oravy roky naviazaní po hospodárskej, dopravnej i kultúrnej stránke. V Trstenej navštevovali známe jarmoky a už od roku 1869 dávali svoje deti študovať na trstenské gymnázium.
Dnes sa v dedinách poľskej Oravy rozvíja súkromné poľnohospodárstvo, miestny priemysel, potravinárstvo a stavebníctvo. Veľmi živé sú obchodné styky so Slovenskom. V Jablonke sa každú stredu poriadajú veľké trhy, na ktorých nakupuje množstvo Slovákov. Na koordináciu hospodárskych, turistických a kultúrnych činností v prihraničných dedinách je vytvorené Spoločenstvo babiohorských obcí (Stowarzyszenie Gmin Babiogórskich).
Všedný život je v goralských dedinách poľskej Oravy oživovaný ľudovou muzikou, spevmi a tancami. Vo Veľkej Lipnici v medzivojnovom období pôsobil Oblastný súbor Orava (Zespól regionalny Orawa) pod vedením učiteľa Emila Miku. Tento súbor úspešne vystupoval po celom Poľsku i v zahraničí. Po druhej svetovej vojne vznikla v oravskom regióne celý rad súborov: Male Podhale v Jablonke, Orawski Zespól Piešni a Tnca v Hornej Zubrici, Zespól Folklorystyczny ORAWA Emila Mikuvo Veľkej Lipnici, Orawskie dzieci v Kičeri, Dziecięcy Zespól Regionalny Orawianie in. Heródka vo Veľkej Lipnici, Mlodzieźowy Zespól Regionalny Rabaň v Oravke, Regionalne súbory spoločensko – kultúrne Čechov a Slovákov v Poľsku v Malej Lipnici, vo Veľkej Lipnici, v Jablonke a v Harkabuze. Z hudobných súborov sú najznámejšie: Kapela Andrzeja Haniaczyka v súbore Male Podhale v Jablonke a ľudová kapela Ludwika Mlynarczyka vo veľkolipnických Kýčerách (Kiczori). V goralskom folklórnom regionalizme je zapojených okolo 500 ľudí. Žánre sú rôzne: rodinné kapely, kolednícke skupiny, insitní maliari, rezbári, kovotepci, vyšívačky a čipkárky.
Zo staviteľských pamiatok sú najcennejšie: Orawski Park Etnograficzny v Hornej Zubrici a drevený kostolík sv. Jána Krstiteľa v Oravke z roku 1651. V dedinách poľskej Oravy je niekoľko svätých sôch z 18. a 19. storočia, pochádzajúcich z kamenárskych dielní v Oravskom Bielom Potoku.
Od roku 1953 sa mladí poľskí Oravci vzdelávajú na Všeobecnovzdelávacom lýceu a gymnáziu v Jablonke. Slovenčina sa tam teraz učí ako cudzí jazyk.
V súčasnosti sa v podmienkach európskej integrácie vyrovnávajú aj národnostné vzťahy. Aj u ľudí, hlásiacich sa v Poľsku za Slovákov, sa upevňuje národné povedomie.
IGNÁC KUCHTIAK