Predminulý týždeň obaja zástupcovia I.M.P.-A. Dynamic Dolný Kubín štartovali na svetovom šampionáte kulturistov v hlavnom meste Manama, pre našinca exotickej krajiny Bahrajnu. Už len dostať sa na samotný šampionát je v momentálnej situácii obrovský úspech, veď konkurencia nespí. S Petrom Kokoškom sme sa porozprávali o jeho najnáročnejších životných pretekoch.
Nomináciu na majstrovstvá sveta ste si museli v predstihu vybojovať. Ako a kde všade sa uskutočnili nominačné súťaže?
- Každoročne začína jesenná súťažná sezóna pohárovými súťažami. Tohtoročnú sezónu sme ako oddiel absolvovali všetky preteky v rámci Českej republiky a Slovenska. Prvá súťaž sa uskutočnila v Čelakoviciach, ktorú som absolvoval spolu s Petrom Tatarkom a Jánom Kacom. Pred mesiacom sme sa predstavili na najprestížnejšej súťaži v strednej Európe, na Grand Prix Opava. Svoj program nám ukázal aj známy americký kulturista Dexter Jackson. Hlavné preteky, na ktorých sa rozhodlo o nominácii, bola medzinárodná súťaž Grand Prix Bratislava. Štartoval som v kategórii do 87,5 kg a skončil som na druhom mieste za Jurajom Vráblom. Peťo Tatarka v kategórií nad 87,5 kg obsadil konečnú tretiu pozíciu.
Spolu s Petrom Tatarkom, okrem toho, že ste stále jeho osobný tréner, ste vo “svete“ hájili farby materského oddielu I.M.P.-A. Dynamic Dolný Kubín. Obidvom vám ušlo finále. Ako ste boli spokojní so svojimi výkonmi?
- Peter Tatarka štartoval do 90 kg, kde obsadil 9. miesto. Pri takej konkurencii, aká sa v Bahrajne zišla, je to však veľmi pekné umiestnenie a neúspechom určite nie je. Peter je veľký talent a bojovník. Na preteky chodí vždy veľmi dobre pripravený, no tento rok to nestačilo. Ja som súťažil v kategórii do 75 kg a obsadil som siedmu pozíciu, tesne pred finále. Myslím si, že keby si ma rozhodcovia na pódium ešte raz vyvolali, do finále sa dostanem. S umiestnením som však spokojný. Našu sedemdesiatpäťku vyhral domáci kulturista. Už keď som ho videl v zákulisí, bol podľa mňa jednoznačným favoritom.
Svetový šampionát sa uskutočnil v Bahrajne, pre našinca exotickej krajine. Vedeli ste niečo viac o bohatej krajine v Perzskom zálive?
- Nevedel som viac ako ostatní. Mal som poznatky o tom, že je to krajina ležiaca v Perzskom zálive a ich bohatstvom je ropa. Tešil som sa na krajinu, na ľudí. Predsa len, je to niečo nové. Moje očakávania krajina splnila nadmieru.
Keďže Bahrajn je moslimská krajina, museli ste si zvykať aj na iné odlišnosti oproti domovine...
- Museli sme sa prispôsobiť, keďže súťaž prebiehala namiesto zaužívaného víkendu už počas týždňa. Odvodňovanie a cukrovanie - celá konečná príprava je veľmi dôležitá. Dva týždne vopred sme si museli nanovo rozdeliť tréningy, príjem vody, sacharidov, bielkovín. Zaujímavosťou je, že v pondelok sme s Peťom Tatarkom mali pocit, akoby bol štvrtok.
Otočme list a prejdime k samotnému šampionátu. Ako sa vám pozdávala úroveň, či už organizačná alebo športová?
- V roku 2006 som bol som na majstrovstvách sveta v Ostrave. Už vtedy som tvrdil, že medzi európskou elitou a svetovým šampionátom je obrovský rozdiel, z čoho som bol dosť prekvapený. V Bahrajne som však zostal doslova šokovaný. Z toho, ako prišli pripravení zástupcovia arabských krajín, nám doslova spadla sánka. Ešte pred dvomi rokmi vyhral zástupca arabských krajín len jednu kategóriu, teraz vyhrali všetko, čo sa dalo. Arabské štáty urobili enormný pokrok. Slovensko však predsa len uspelo. Vyhralo súťaž európskych tímov.
Čomu to pripisujete? Veď pred dvomi rokmi takmer nikto nepoznal arabského kulturistu.
- Všetko je o financiách a zabezpečení. Veľký rozdiel vidím aj v tom, ako vnímajú ľudia kulturistov na Slovensku a kulturistov v Perzskom zálive. V týchto krajinách kulturistov veľmi uctievajú, vážia si ich. Na jedného pretekára sa vo finále prišlo pozrieť takmer štyristo fanúšikov, ktorí svojho favorita poriadne povzbudzovali. Atmosféra bola úžasná.
Je po vrchole sezóny. Pred nami je ďalší súťažný rok. Dopočuli sme sa však, že ešte neviete, či vôbec absolvujete ďalšie zápolenia v tomto nádhernom športe.
- Všetci mi kladú túto otázku, no momentálne skutočne neviem. S rodinou si musíme nechať dlhší čas na rozmyslenie. Iné je robiť vrcholový šport ako slobodný človek a iné je byť zaviazaný. S Peťom nerobíme len kulturistiku. Musíme sa živiť prácou, aby sme mali aj financie na tento šport. Nerobíme hokej, ani futbal, kde sú financie oveľa vyššie. Sme radi, keď dostaneme podporu od známych, či neznámych. Peťo Tatarka dostal ponuku od prezidenta zväzu Michala Čaplu štartovať na Svetových hrách, čo je vlastne akási olympiáda neolympijských športov. No nie je to ešte definitívne. Chcem sa poďakovať všetkým ľudom, ktorí nám držali palce, fandili, pomáhali nám. Osobitná vďaka patrí Jozefovi Kramárovi.
