Sliezsko (Sląsk)
Sliezski Gorali tvoria skupinu poľských Goralov, vysunutú najďalej na západ. Obývajú Beskid Sląski v južnej časti Tešínskeho okresu (Poľský Tešín). Strediskom sliezskych Goralov je mesto Wisla a obce Istebna, Koniakow, Jaworzynka, Brenna a Ustroň.
Starí Gorali nosili biele súkenné nohavice, ľanovú košeľu a brunclík, zdobený mosadznými gombíkmi. Na hlave mali čierny klobúk zdobený bielou alebo červenou stuhou. Obúvali si kožené krpce s návlakami. V zime nosili kožuch, baranicu a vysoké čižmy.
Reč sliezskych goralov bola veľmi ovplyvnená sliezskym nárečím. Hlavnými hudobnými inštrumentmi boli husle, basa a gajdy. Pod vplyvom križovania kultúr k hudobným nástrojom ešte pribudli trombity, pastierske rohy, píšťalky, cimbaly a heligónky.
Známymi gajdošmi boli Franciszek Juroszka a Michal Sikora. Veľkou postavou me-dzi sliezskymi Goralmi bol Jan Kawulok s prímením „Otec hôr“. Bol výborným muzikantom, rozprávačom, výrobcom ľudových hudobných nástrojov, liečiteľom (skladaczem kości), zelinkárom a ovocinárom.
Z predstaviteľov goralskej kultúry patril medzi najznámejších aj Jerzy Probosz (1901 – 1942), ľudový básnik, autor Wewsela gorali. Zomrel v koncentračnom tábore. Ján Walach (1884 – 1979) bol maliarom a grafikom medzinárodnej úrovne.
Kultúru sliezskych goralov reprezentujú exponáty v Beskidskom múzeu vo Wisle a v regionálnom múzeu Na grape v Jaworzynke.
Źywiecko (Źywiecczyzna)
Źywiecki Gorali obývajú Beskid źywiecky a Beskid malý, z Bialsko-bielskeho okresu obce Rybarzowice, Buczkowice, Szczyrk, Wilkowice a Porabka, zo Suského okresu obec Stryszawa.
Goralština tvorí v Źywci osobitnú rečovú skupinu v bohatej mozaike goralských dialektov v Poľsku.
Kroj źywieckych goralov je veľmi pekný. Chlapi nosia biele portky, spredu zdobené červeno-zeleným obšitím a ľanové košele so širokými rukávmi. Mládenci nosia červené kamizolky - brunclíky a ženatí muži čierne s cínovými gombíkmi po obidvoch stranách. Doplnkom je široký kožený opasok. Ako vrchný odev chlapi obliekajú čierne alebo bronzové hune s farebným obšitím spredu, i okolo krku. Na hlave nosia široké klobúky, ozdobené červenou šnúrou. V lete obúvajú krpce s návlakami, v zime čierne čižmy.
Ženský odev je zostavený z kombiné a farebnej spodnice s drobnými zelenými, červenými alebo krémovými kvietkami. Na zdobenej bielej košeli je okolo krku veniec červených korálov. Vrchným odevom je aksamietový kabátik s červenými kvietkami. Dievčatá majú vlasy zapletené do vrkočov s červenými mašľami. Vydaté ženy nosia čepce. V zime ženy nosia odievačky alebo kožuchy. Na obutie im v lete slúžia krpce a v zime vlnené kapce.
Tradičná źyviecka kapela je zložená z huslistov, gajdošov a basistov. Dnes má tunajšia goralská kapela už viac nástrojov: rôzne píšťalky, okarinky a heligónky.
Významným pred-staviteľom źywieckeho folklóru boli: Wladislav Pierenek (1896 – 1974), autor pásma Wesele radziechowskie a Wysiedlenie; Józef Szczotka - Holduš (1893 – 1965), autor programov Wesele górali od Žywca a Dziwowisko beskidzkie; Maria Romowicz (1919 – 1990), autorka a choreografka kompozície Folko z Górali źywieckych.
Od roku 1970 prebiehajú v Źywci folklórne slávnosti s názvom Festival Folkloru Górali Polskich.
