ORAVSKÉ VESELÉ. Majdiakovci chovajú pštrosy už takmer dva roky. Jedného dňa ich syn postavil pred hotovú vec - priviezol z práce v Čechách dve mláďatá. Keďže ich nemal kam dať, požiadal rodičov, či sa o ne nebudú starať.
„Najprv sme mali len dve mláďatá, potom priniesol ďalšie dve. Ostatné časom uhynuli, ostal nám len tento jeden,“ hovorí Margita Majdiaková. „Napríklad vlani, keď sa ochladilo, nerobilo im dobre na nohy, keď behali z tepla do zimy a naopak. Jednoducho „upadli“ na nohy a už z nich nebolo nič,“ zapája sa do rozhovoru Ján Majdiak. Jeden pštros sa im obesil na maštaľných dvierkach. Vopchal krk tam, kam nemal. Domáci sa ho ponáhľali ratovať, ale bolo neskoro. „Neostalo nám nič iné, len ho rozobrať na mäso,“ dodáva M. Majdiaková. Na dvore im ostala už len pštrosica. Nedali jej meno, len deti ju sem-tam volajú Emil.
„Všetko bolo dobré, kým bol pštros malý,“ hovorí Ján Majdiak. „Ale teraz, keď je väčší, je čoraz agresívnejší a nebezpečnejší. Keď idem na dvor, väčšinou si beriem so sebou palicu, lebo začínam mať dojem, akoby bol na dvore pánom on, nie ja. Už sa mi občas stalo, že ma poriadne ponaháňal.“
Náladovosť pštrosa sa vraj dá pripísať prírode: samička má pravdepodobne obdobie párenia. Občas sa vie aj poriadne nahnevať, sipí a vydáva zvuky ako trúbka.
Ako tvrdia domáci, pštros je lepší strážca ako pes. Človek vraj ani nevie, ako rýchlo ho vták spozoruje a rýchlosťou blesku je pri ňom. Žartovné sú aj pštrosie „uhýbacie manévre“. „Je to zvláštne, keď ide za vami, vidíte ho z ľavej strany a odrazu je na pravej. Vie sa vykloniť až do 60-stupňového uhla,“ odhaduje Ján Majdiak. Zobákom vraj zviera veľmi neublíži, zato nohy má poriadne silné. „Keby kopol, je to akoby ovládal karate. To by som nikomu neprial. Najmä keď sa pozriete na ten nebezpečne vyzerajúci necht na nohe,“ dodáva. Pštros Majdiakovcov sa vie hnevať, ale i kamarátiť. S domácim pánom chodieva niekedy po dvore ako verný pes.
Pštros africký, aj keď je to zvláštne, si na Orave veľmi rýchlo zvykol. Za normálnych okolností žije v savanách a polopúšťach Afriky. Je to najväčší žijúci vták na Zemi. Samec dorastá do výšky 210 – 275 cm, samica 175 - 190 cm. Samec zvykne vážiť 100 – 150 kg, samička 90 – 110 kg. Pštros sa dožíva 40 rokov, aj viac. Živí sa trávou, semenami, listami, hmyzom a malými stavovcami, no tomu veselovskému vraj chutí všetko. Domácim pooberal zo stromov takmer všetky sladké jablká, hrušky, slivky aj s lístím.
Tento najväčší žijúci vták síce nedokáže lietať, ale 10 minút vydrží bežať, občas rýchlosťou až 60 km/h.
Ľudia umelo chovajú pštrosy zväčša pre ich kvalitné mäso. Žiadaná je však aj jeho kvalitná koža, perie je obľúbené a vyhľadávané v odevnom i zábavnom priemysle k rôznym módnym a zábavným doplnkom.
Autor: VP
