Písmo:A^-|A⁺00

s neho natrafila, sme sa s pedagogičkou ZUŠ P. M. Bohúňa porozprávali. Ako hlboko siahajú korene vážnej hudby v Dolnom Kubíne? - V historických prameňoch som narazila na meno Eliáš Hieronymus, ktorý tu pôsobil už v období baroka. Neskôr hrával v cisárskej kapele vo Viedni. Bohužiaľ, viac sa mi o tomto človeku nepodarilo zistiť, pretože materiály boli písané v latinčine alebo maďarčine, a tieto jazyky neovládam. Ako to vyzeralo v nasledujú-cich storočiach? - Potom som dlho nenarazila na nič, len na zoznam kantorov. Až koncom 19. storočia sa v meste začali prebúdzať spolky, napríklad Meštianska beseda. Tá sa síce zaoberala hlavne divadlom, ale popritom žila aj hudbou. Existoval tu tiež spevácky zbor, ktorý určitý čas viedol Adolf Medzihradský. Neskôr vznikol spevokol Lýra. Viedol ho Anton Bula. Smolou bolo, že zomrel veľmi mladý, ako 30-ročný. Mal veľké plány, prebúdzal sa v ňom i hudobný kritik. Čítala som od neho v starých novinách nejaké recenzie a musím povedať, že na to obdobie bol dosť progresívny. Okolo roku 1918 vznikla Hviezdoslavova beseda. Tento spolok bol pre mesto asi najvýznamnejší . Do Dolného Kubína v tom čase prichádzalo množstvo inteligencie z Česka, ktorá sa tiež podieľala na kultúrnom živote. Fungovalo tu niekoľko speváckych zborov, vojaci vytvorili symfonický orchester... Spolu s Hviezdoslavovou besedou sa tieto telesá dokonca púšťali do opier vo vlastnej réžii. Dokedy mesto žilo takým bohatým spoločenským životom? - Bohatý kultúrny život postupne začal upadať okolo roku 1935. Napokon ho prerušila druhá svetová vojna. Česká inteligencia musela Slovensko opustiť. V roku 1948 prišiel politický prevrat a v spoločenskom a kultúrnom živote nastala uniformita. Renesancia prišla v 80. ro-koch, kedy v Kubíne vznikol Kruh priateľov hudby, ktorý viedol terajší europoslanec Miroslav Mikolášik. Organizoval zaujímavé hudobné podujatia, hojne navštevované verejnosťou. V súčasnosti sú v organizovaní takýchto udalostí aktívne predovšetkým základné umelecké školy. Pestrý spoločenský život sa okrem spolkov odohrával aj v miestnych hoteloch a puti-kách. Obľúbení medzi ľuďmi boli vraj cigánski hudobníci. - S vnučkou jedného z nich sa mi podarilo skontaktovať. Poznám teda aspoň ich mená. Predpokladám, že cigánska hudba v tej dobe mala dobrú úroveň. Hudobné zoskupenia nehrali len ľudovky, ale všetko, čo vtedy letelo. Cigánski muzikanti pravidelne účinkovali v hoteli Biheler, v dnešnom Centre Orava. V podnikoch však vystupovali aj dedinské kapely z okolitých obcí. Boli to napríklad Luptákovci zo Srňacieho. Išlo o formáciu zloženú čisto z rodinných príslušníkov. Na akú najzaujímavejšiu skutočnosť ste pri výskume natrafili? - Rozhodne to bol Hieronymus, ktorého som už spomínala. Zarazilo ma to o to viac, že keď som sa rozprávala s jedným významným slovenským muzikológom, povedal mi, že je vysoko nepravdepodobné, keby sa tu taký človek vyskytol. Ani jemu to meno nič nehovorilo. Pozrel sa mi preto na to meno vo viedenskom archíve a skutočne ho tam našiel. Eliáš Hieronymus hrával v kapele cisára Leopolda. Či to ale bol Oravec, to sa mi už nepodarilo zistiť. Isté je, že jeho otec pôsobil v Dolnom Kubíne ako kantor. V archíve sa spomína ako Ondrej Hieronymus. Z akých prameňov ste vychádzali? - Veľa času som strávila študovaním dokumentov v Čaplovičovej knižnici a archívoch. Vychádzala som z článkovej literatúry a z rozprávania informátorov.

Článok pokračuje pod video reklamou